O kvalite vysokého školstva na Slovensku sa verejnosť dozvedá prostredníctvom rôznych zdrojov — napríklad z prieskumov spokojnosti študentov či z hodnotení ministerstva školstva a akreditačnej agentúry. Obraz, ktorý z nich vyplýva, býva neraz priaznivý: slovenské vysoké školy sa zlepšujú, študenti deklarujú spokojnosť a väčšina vysokých škôl spĺňa európske štandardy.
Moja osobná skúsenosť so štúdiom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ukázala, že uskutočňovanie konkrétneho študijného programu môže sprevádzať viacero problematických momentov a nedostatkov. Podrobnejšie som ich opísal vo svojom prvom blogu:
Po ukončení štúdia som preto podal podnety Univerzite Komenského, Ministerstvu školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a Slovenskej akreditačnej agentúre pre vysoké školstvo.
Reakcie týchto inštitúcií som analyzoval na základe overiteľných faktov a dokumentov. Všímal som si vecnosť a zásady korektnej argumentácie, rýchlosť odpovedí, prípadné rozpory vo vyjadreniach, ako aj celkový spôsob vybavovania podnetov.
V jednotlivých kapitolách blogu sa venujem aj iným témam.
1. Postupy inštitúcií pri vybavení podnetov a podaní
Univerzita Komenského
Univerzita reagovala s výrazným časovým odstupom. Na moje podanie zo dňa 30. 9. 2024 odpovedal Útvar vnútornej kontroly Univerzity Komenského 26. 3. 2025 (Stanovisko).
Časť univerzitného stanoviska vychádzala z vyjadrení a zápisníc Rady študijného programu germánske štúdiá, teda orgánu fakulty, ktorého sa podanie týkalo.
Niektoré body môjho podania – napríklad úplná absencia vyučovania pri troch predmetoch – zostali v tomto stanovisku bez odpovede.
Rozdielne pohľady na tú istú realitu
Rektor Univerzity Komenského mi v e-maily z 27. 2. 2025 oznámil (Rektor), že fakulta v mojom prípade postupovala v súlade s predpismi.
Právnička z Kancelárie verejného ochrancu práv v stanovisku z 24. 4. 2025 (VOP) uviedla, že niektoré nedostatky štúdia môžu predstavovať porušenie vnútorných predpisov.
Ministerstvo školstva v stanovisku z 28. 5. 2025 konštatovalo (28.5.Ministerstvo), že sa javí, že nebola splnená podmienka zaradenia najmenej dvoch členov skúšobnej komisie na funkčné miesta profesor/docent.
Útvar vnútornej kontroly Univerzity Komenského vo vyjadreniach deklaroval (5.8.ÚVK,Stanovisko), že skúšobná komisia pre štátne skúšky bola kreovaná v súlade s predpismi.
Porovnanie univerzitných a externých pohľadov odhalilo pozoruhodné rozdiely v hodnotení tých istých aspektov podnetu. Odlišné závery naznačili, že nezávislé odborné posudzovanie takýchto podnetov môže predstavovať dôležitý predpoklad vyššej miery objektivity a nestrannosti pri hodnotení postupov a rozhodnutí vysokých škôl.
Akreditačná agentúra
Akreditačná agentúra môj podnet nepreverila s tým, že nie je príslušná na jeho vybavenie (Saavs). Dňa 16. 12. 2024 ho postúpila rektorovi Univerzity Komenského v Bratislave klasickým listom predsedu akreditačnej agentúry spolu s prílohami (Postúpenie). Ako odpoveď na postúpený podnet agentúra akceptovala rektorov e-mail zo dňa 27. 2. 2025, adresovaný mne ako hlavnému príjemcovi (Rektor). Zároveň mi odporučila obrátiť sa v budúcnosti vo veci podnetu na rektorát Univerzity Komenského.
Tento postup je možné porovnať s vyjadreniami predsedu akreditačnej agentúry v rozhovore pre Denník N z roku 2019: „Aj my sme mohli mať školy medzi 500 najlepšími na svete“.
V článku bolo uvedené aj vysvetlenie úloh agentúry a povinnosti vysokých škôl:
Úlohou agentúry je akreditovať – potvrdiť, že každý, kto daný odbor na konkrétnej škole, fakulte študuje, dostane to, čo mu je prisľúbené. Škola musí mať kvalitných ľudí, jasné pravidlá, ktoré dodržiava, a musí vedieť preukázať, že každé jedno rozhodnutie bolo v súlade s týmito pravidlami, a to aj spätne. Napríklad vrátane hodnotenia študentov. Zdroj: Denník N, 2. máj 2019.
Tieto vyjadrenia smerujú k logickej úvahe, ktorá inštitúcia má preverovať podobné podnety a voči komu majú vysoké školy preukazovať súlad svojich rozhodnutí s platnými pravidlami. Predpokladal som, že túto úlohu môžu plniť ministerstvo školstva a akreditačná agentúra. Oslovil som ich, no moje podnety boli len postupované medzi týmito inštitúciami a Univerzitou Komenského, pričom ich vybavenie napokon zostalo v kompetencii samotnej univerzity.
V širšom kontexte možno doplniť aj porovnanie kvality vysokých škôl v európskom meradle. Podľa rebríčka európskych vysokých škôl QS World University Rankings 2024 sa Univerzita Karlova v Prahe umiestnila na 79. mieste, zatiaľ čo Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá je najlepšou slovenskou univerzitou, obsadila 277. pozíciu. Hodnotilo sa 685 univerzít zo 42 krajín. Zdroj: SME – Univerzita Karlova v Prahe.
Postavenie slovenských vysokých škôl v tomto rebríčku poukazuje na rozdiely v medzinárodnej konkurencieschopnosti. V tejto súvislosti sa ako relevantné javí, či by aj systematické preverovanie všetkých relevantných podnetov študentov a absolventov zo strany ministerstva a agentúry nemohlo predstavovať jednu z možností, ako prispievať k zvyšovaniu kvality vysokého školstva na Slovensku.
Ministerstvo školstva
Ministerstvo školstva postúpilo dňa 30. 7. 2025 môj podnet spolu so stanoviskom akreditačnej agentúre (30.7.Postúpenie).
V troch predmetoch sa počas celého semestra neuskutočnila žiadna prezenčná výučba. Jedinou vzdelávacou činnosťou v týchto predmetoch bolo vypracovanie seminárnej práce. Ako príklad uvádzam predmet „Literatúra a film“, ktorý mal byť realizovaný prezenčnou a seminárnou vzdelávacou činnosťou (Literatúraafilm).
Tento kľúčový bod podnetu – „absencia akejkoľvek výučby pri troch predmetoch“ bol v ministerskom stanovisku dňa 28. 7. 2025 (28.7.Ministerstvo) preformulovaný na „neprebehla riadne výuka v niektorom z predmetov“. Ministerstvo v ňom uviedlo, že zákon o vysokých školách neupravuje situáciu, keď v niektorom z predmetov neprebehla riadne výuka, a nejde preto o porušenie zákona.
Ministerstvo vo svojom stanovisku neodkazovalo na § 51 a § 60 uvedeného zákona (pôvodné znenie), podľa ktorých:
- Študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností, ktorými sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, záverečná práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax, štátna skúška a ich kombinácie a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie.
- Tieto činnosti sa môžu uskutočňovať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou formou.
Ak sa nerealizovala výučba v troch predmetoch, zostáva priestor na zamyslenie, prečo sa táto okolnosť nestala predmetom kontroly ministerstva a ostala len pri odkazovaní na vybrané paragrafy zákona o vysokých školách.
Zdroj: Zákon o vysokých školách § 51, § 60.
2. PRÍKLADY Z PRAXE SLOVENSKÉHO VYSOKÉHO ŠKOLSTVA
2.1 Prípady kontrol na slovenských vysokých školách
Akreditačná agentúra preverovala dodržiavanie právnych a vnútorných predpisov na Slovenskej technickej univerzite a odhalila nedostatky uplynulého obdobia.
Zdroj: Facebook – uznesenia,
Agentúra riešila aj prípady na iných vysokých školách, niekedy dokonca z vlastného podnetu.
Zdroj: Uznesenia na FFF – 2022. Zdroj: Rozhodnutie OK – 2021.
Ministerstvo školstva kontrolovalo Stredoeurópsku vysokú školu v Skalici a zistilo pochybenia – škola nepreukázala riadnu výučbu.
Zdroj: TVnoviny.sk.
Na stránke ministerstva sa prejavujú jeho zákonné kompetencie voči vysokým školám:
- Kontrola organizácie štúdia, študijných plánov či rozvrhov,
- Kontrola výučby jednotlivých predmetov.
Niektoré nedostatky v týchto aspektoch štúdia na vysokej škole v Skalici sa považovali za porušenie zákona o VŠ.
Zdroj: Ministerstvo školstva – TASR.
Ministerstvo realizuje kontroly aj na iných vysokých školách.
Zdroj: Výpis uznesení prijatých na 74. zasadnutí – SAAVS
Uvedené príklady potvrdzujú, že externé kontrolné nástroje v systéme fungujú a boli uplatnené. V mojom prípade k rovnakému postupu nedošlo.
2.2 Realita niektorých študijných programov
Nízke počty prijímaných študentov
Na Univerzite Komenského sa niektoré študijné programy realizujú aj pri nízkom počte študentov. V roku 2022 som bol jediným prijatým do nemeckého modulu programu germánske štúdiá.
Podľa údajov Filozofickej fakulty UK boli v akademickom roku 2025/2026 prijaté nízke počty študentov v týchto magisterských programoch:
– 4 študenti do programu muzikológia,
– 3 študenti do programu pedagogika,
– 2 študenti do programu germánske štúdiá,
– 1 študent do programu románske štúdiá.
Obmedzená životnosť niektorých študijných programov
Na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského som v roku 2022 ukončil bakalársky program nemecký jazyk v interkultúrnej a transkultúrnej komunikácii s dvomi študentmi. Program existoval päť rokov, mal celkovo len osem absolventov a bol zrušený. Vznikli a skončili aj programy germanistika – muzikológia či germanistika: kultúra médií a regiónov z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Stojí za pozornosť, aké sú dôvody vzniku takýchto študijných programov s nízkym záujmom a obmedzenou životnosťou. Vznikajú na základe reálnej potreby trhu práce, alebo sú výsledkom snahy prilákať niekoľko študentov?
Zdroje:
https://www.portalvs.sk/sk/morho/zobrazit/105816
https://www.portalvs.sk/sk/morho/zobrazit/168347
Filozofická fakulta UK – magisterské programy 2025/2026.
2.4 Tvorba a moderná koncepcia študijných programov
Časti nových študijných programov nevznikajú vždy „ako úplne nové“, ale ako ,,kreditová skladačka“ z predmetov iných programov.
Magisterský program germánske štúdiá obsahuje predmety (literatúra a film, dejiny nemeckojazyčnej periodickej tlače), ktoré boli pôvodne súčasťou zrušeného bakalárskeho programu germanistika: kultúra médií a regiónov (2015/2016). (Študijnéplánynaporovnanie, Presun).
Predmet vybrané diela staršej nemeckej literatúry pochádza z magisterského programu učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry (v kombinácii). Podobne bol prevzatý aj predmet praxeológia prekladu a tlmočenia z programu nemecký jazyk a kultúra a švédsky jazyk a kultúra.
Špecifickým príkladom je predmet rétorika pre tlmočníkov (2 kredity), ktorý je v prekladateľskom programe nemecký jazyk a kultúra (v kombinácii) výberový, ale v programe germánske štúdiá sa stal povinne voliteľným profilovým predmetom pod názvom rétorika pre germanistov (4 kredity). Porovnanie predmetov (Rétorika, Rétorika1), ukazuje, že ich obsahová náplň je v zásade totožná; odlišuje sa kreditové ohodnotenie. Za porovnateľné množstvo práce získava jedna skupina študentov dva kredity, zatiaľ čo druhá až štyri. Rovnaké úsilie, no dvojnásobný počet v kreditoch.
Zhrnutie
Výsledkom tejto tvorby bol magisterský program germánske štúdiá, ktorý vznikol aj kopírovaním predmetov z iných programov, vrátane zrušeného bakalárskeho programu. Takýto prístup môže znižovať mieru identity, inovatívnosti a originality nového programu, a to aj napriek tomu, že hodnotiaca správa k akreditácii programu germánske štúdiá ho označuje za moderne koncipovaný (s. 5). Správa agentúry: – PDF
Podrobnosti a ďalšie presunuté predmety sú dostupné tu:
https://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/studijneplany/2025-2026/FiF/SK/moGE.xml
http://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/informacnelisty/aktualnyAR/FiF/SK/moGE.pdf
2.5 Hodnotiaca správa akreditačnej agentúry pri udelení novej akreditácie študijného programu
Pracovná skupina akreditačnej agentúry (6 členov) v hodnotiacej správe (2021) k žiadosti o akreditáciu študijného programu germánske štúdiá uvádza, že študent má k dispozícii široký výber povinne voliteľných a výberových predmetov (s. 8). Porovnanie tohto tvrdenia so študijným plánom ukazuje určité obmedzenia, pre študentov so zameraním na jeden jazyk.
V blokoch B1 (germanistika) a B3 (škandinavistika) je potrebné absolvovať šesť povinne voliteľných predmetov, pričom ponuka obsahuje šesť až sedem predmetov.
Problematický je blok B5 pre študentov so špecializáciou výlučne na nemecký jazykový areál. Tí musia absolvovať deväť predmetov, pričom k dispozícii je len šesť predmetov realizovaných prezenčne v nemčine. Zvyšné predmety sú určené pre iné študijné moduly alebo sú dostupné iba formou e-learningu v angličtine.
Ako študent so zameraním na nemecký jazykový areál som bol aj preto nútený absolvovať predmety mimo svojho študijného programu, aby som splnil požadované kreditové podmienky pre tento blok.
Pri výberových predmetoch bola pôvodne ponuka v rozsahu 7 kreditov, pričom podmienkou bolo získanie 12 kreditov. Táto ponuka bola neskôr rozšírená.
Uvedené fakty naznačujú rozdiel medzi deklarovanou štruktúrou ponuky predmetov v hodnotiacej správe agentúry a reálnou dostupnosťou uvedených predmetov v študijnom pláne.
Zdroje:
- Hodnotiaca správa agentúry – PDF
- Pôvodný študijný plán programu germánske štúdiá 2022/2023 –moGE
- Aktuálny študijný plán štúdiá 2025/2026 s rozšírením ponuky výberových predmetov – http://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/studijneplany/aktualnyAR/FiF/SK/moGE.xml
2.6 Hodnotiaca správa akreditačnej agentúry pri hodnotení vysokých škôl
Pracovná skupina výkonnej rady akreditačnej agentúry (63 členov) posudzovala úroveň plnenia štandardov a implementáciu Vnútorného systému zabezpečovania kvality na Univerzite Komenského. Návštevy jednotlivých pracovísk univerzity prebiehali od 6. októbra do 5. decembra 2023.
V správe neboli identifikované žiadne nedostatky v študijnom programe germánske štúdiá, ani neboli formulované odporúčania smerujúce napríklad k rozšíreniu ponuky predmetov, čo môže naznačovať určité limity tohto typu hodnotenia.
Zdroj: SAAVS – hodnotiaca správa.
3. NIEKOĽKO MYŠLIENOK NA ZÁVER
V prvom blogu som poukázal na konkrétne nedostatky štúdia, v druhom na spôsob, akým sa na ne reagovalo. Ich spojenie podľa mňa nie je bez významu.
Možno to bol ojedinelý prípad. Ak áno, je to tá lepšia možnosť. Ak by však podobných prípadov bolo v slovenskom vysokom školstve viac, išlo by o vážnejší problém.
Aj moja negatívna skúsenosť možno prispeje k pozitívnym zmenám — ako impulz na zamyslenie pre všetkých, ktorí sa podieľajú na tvorbe, uskutočňovaní a kontrole študijných programov na vysokých školách.
4. ANALYTICKÁ ČASŤ
V poslednej a rozsiahlej kapitole sa podrobne venujem analýze vyjadrení. Jej ťažisko tvorí Univerzita Komenského a jej jednotlivé zložky. Ich vyjadrenia sú porovnávané s platnými predpismi, dokumentmi a overiteľnými faktami. Ide o reakcie na podnety týkajúce sa výučby, organizácie štúdia a hodnotenia diplomovej práce. Súčasne analyzujem aj postupy ministerstva školstva a akreditačnej agentúry.
OBSAH
I. Vyjadrenia Univerzity Komenského v členení na jednotlivé zložky:
📂 Rada študijného programu germánske štúdiá
Stanovisko RŠP k výhradám ohľadne organizačných a výučbových nedostatkov študijného programu
Stanovisko RŠP k výhradám k vedeniu a obhajobe diplomovej práce
Stanovisko RŠP k výhradám k štátnicovým predmetom
Záver stanoviska RŠP
📂 Dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
Odpoveď dekana k posudkom a obhajobe
Odpoveď dekana k nedostatkom štúdia
📂 Rektor Univerzity Komenského
Postup vybavovanie podnetov na Univerzite Komenského
Nové prvky akreditácie a prvý beh programu
Súlad štúdia s predpismi
📂 Etická rada FiF v spolupráci s prodekankou pre štúdium
📂 Útvar vnútornej kontroly UK (ďalej len ,,ÚVK RUK“)
Ukončenie šetrenia (vyjadrenia ÚVK RUK a akreditačnej agentúry)
Čo je kontrola?
Postup kontroly ÚVK RUK
Prvé stanovisko ÚVK RUK zo dňa 26. 3. 2025
Druhé stanovisko ÚVK RUK zo dňa 5. 8. 2025
Zápis o štátnych skúškach
II. Vyjadrenia ostatných inštitúcií a orgánov
📂 Ministerstvo školstva, výskumu, vedy a mládeže SR (ďalej len ,,MŠ“)
📂 Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (ďalej len ,,agentúra“)
📂 Verejný ochranca práv
I. Vyjadrenia Univerzity Komenského v členení na jednotlivé zložky:
📂 Rada študijného programu (ďalej len ,,RŠP“) germánske štúdiá, ktorej členom je aj prorektor pre medzinárodné vzťahy
List Útvaru vnútornej kontroly UK zo dňa 26. 3. 2025 reagoval na moje podanie z 30. 9. 2024. Vychádzal aj z vyjadrení Rady študijného programu germánske štúdiá (Stanovisko).
Obsahoval:
1. Stanovisko členov RŠP germánske štúdiá k témam:
a) Organizačné a výučbové nedostatky študijného programu,
b) Výhrady k vedeniu a obhajobe diplomovej práce,
c) Výhrady k štátnicovým predmetom, vyjadrenie oponentky.
2. Zápisnica zo zasadnutia zástupcov RŠP zo dňa 10. 4. 2024.
▣ Vyjadrenia RŠP
Stanovisko RŠP sa týka viacerých oblastí. Nižšie porovnávam vybrané časti s dostupnými faktami a dokumentmi.
1. Stanovisko RŠP k výhradám ohľadne organizačných a výučbových nedostatkov študijného programu
Úvodný kontext
Organizačné a výučbové nedostatky štúdia:
- Absencia vyučovania troch predmetov,
- Dva nerealizované povinne voliteľné predmety (vrátane profilového ,,viacjazyčnosť“) zo študijného plánu,
- Päť absolvovaných predmetov v iných študijných programoch,
- Nedodržiavanie obsahov informačných listov pri niektorých predmetoch,
- Nekompletná ponuka povinne voliteľných predmetov s prezenčnou formou výučby v bloku B5.
RŠP sa k prvým trom nedostatkom nevyjadrila.
Vyjadrenie RŠP 1: Povinne voliteľné predmety v bloku B5
RŠP:
Cituje výsledky zo svojho zasadnutia dňa 2. 10. 2024: Navrhlo sa adekvátne riešenie – rozšíriť ponuku povinne voliteľných predmetov v bloku B5, čo však v danom čase nebolo možné vzhľadom na to, že išlo o nový študijný program (2022/2024).
Fakty a dokumenty:
Navrhované rozšírenie ponuky v bloku B 5 nebolo realizované ani v akademickom roku 2025/2026. Rozšírila sa ponuka výberových predmetov. Dôkaz je dostupný tu:
https://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/studijneplany/2025-2026/FiF/SK/moGE.xml
Porovnanie blokov B5 je identické so študijným plánom, platnom v čase môjho štúdia: moGE.
Vyjadrenie RŠP 2: Obsah, aktualizácia informačného listu a oprava vecnej chyby štátnicového predmetu jazyk a kultúra v súvislosti s výberom témy na esej pre štátnice v roku 2024
RŠP:
Uviedla, že preverila stav veci a to ukázalo, že som si nesprávne vyhodnotil realizáciu obsahu informačného listu (ďalej len ,,IL“).
Z kontextu rôznych vyjadrení RŠP v stanovisku ÚVK RUK (Stanovisko) vyplýva, že sa jedná o štátnicový predmet jazyk a kultúra:
Členovia RŠP navrhli opravu vecnej chyby v písaní IL štátnicového predmetu. RŠP po preskúmaní IL k tomuto štátnicovému predmetu konštatovala, že v IL je vecná chyba, keďže sa v ňom uvádza, že téma na esej bude stanovená na základe absolvovaných povinne voliteľných predmetov. Táto vecná chyba bola v IL opravená. Dohodla sa potrebná aktualizácia IL predmetov, ktorú uskutočnia po prvom termíne štátnej skúšky (moja poznámka: 4. 6. 2024). Študenti si vyberú jeden tematický okruh a oznámia ho do 15. 5. 2024.
Fakty a dokumenty:
Namietal som, že študenti nemeckého modulu v roku 2024 vyberali témy štátnicovej eseje v nemčine iba z jedného povinného predmetu (Intelektuálne dejiny nemecky hovoriacich krajín – Dejiny), ktorý sa vyučoval v slovenskom jazyku.
IL štátnicového predmetu jazyk a kultúra (Jazykakultúrapôvodný) určoval, že témy eseje sa vyberú z povinne voliteľných predmetov. Na základe záväzného obsahu platného IL som si správne vyhodnotil spôsob jeho realizácie. V praxi bol výber tém v nemeckom module v roku 2024 obmedzený len na jeden povinný predmet, ktorý bol vyučovaný v slovenskom jazyku.
RŠP preto uviedla, že v IL je „vecná chyba“ a pristúpila k jeho oprave. Táto ,,oprava“ fakticky len rozšírila okruh tém aj o povinné predmety, keďže aktuálne znenie IL (Jazykakultúraaktualizovaný ) po zmene uvádza: „Téma sa vyberá aktuálne podľa absolvovaných povinných a povinne voliteľných predmetov.“ To vedie k zamysleniu, či je možné takúto aktualizáciu označiť za „opravu vecnej chyby“.
(Pôvodný PDF dokument, v čase môjho štúdia zverejnený na stránke katedry obsahuje tematické okruhy esejí v nemeckom jazyku, ktoré boli vybrané z povinného predmetu „intelektuálne dejiny nemecky hovoriacich krajín“ (Dejiny). Potvrdzuje to aj konkrétna téma mojej eseje „Befreiung und Klassenkampf“, ktorá bola súčasťou výučby tohto predmetu). MoGE_statnice_GERMANISTIKA_FINAL_jeden_areal_aktualizovany
Návrh aktualizácie bol podľa zápisnice RŠP (citovaná v stanovisku ÚVK RUK) prerokovaný dňa 10. 4. 2024 alebo podľa verejne prístupnej zápisnice RŠP dňa 22. 5. 2024 (https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/studium/akredzap/KGNS/2024-05-22-moGE.pdf), dva mesiace alebo niekoľko týždňov pred prvým termínom štátnej skúšky (4. 6. 2024). Skutočnosť, že som sa písania eseje zúčastnil dňa 26. 8. 2024, podstatu problému nemení.
Zaujímavosťou ostáva, že študenti si už vyberali témy esejí z povinne voliteľných predmetov do 15. 5. 2024, hoci aktualizácia bola plánovaná až po prvom termíne štátnej skúšky (4. 6. 2024).
Vyjadrenie RŠP 3: Výučba v súlade s informačnými listami
RŠP:
Vyučujúci, ktorí nerealizovali výučbu v súlade s informačnými listami, boli na nedostatky upozornení a bola zjednaná náprava pre nasledujúce obdobie.
Fakty a dokumenty:
RŠP priznala, že niektorí vyučujúci nerealizovali výučbu podľa informačných listov, no neuvádza dôvody, ktoré k tomu viedli.
Vyjadrenie RŠP 4: Obsah štátnic
RŠP:
Hlavná garantka Vás informovala o prijatých opatreniach osobne i vo viacerých e-mailoch k obsahu štátnice (najmä 18. 4. 2024) s detailnými informáciami a vysvetlením.
Fakty a dokumenty:
Súhlasím, toto je presne tak.
Vyjadrenie RŠP 5: Profil absolventa študijného programu
RŠP:
,,Dôvodom zaradenia kurzov zameraných na preklad a tlmočenie do povinných predmetov je profil absolventa, orientovaný aj na znalosti a zručnosti v oblasti prekladu a tlmočenia. Zrejme ste sa s týmto opisom neoboznámili“.
Fakty a dokumenty:
V študijnom pláne nemeckého modulu programu absentujú prakticky orientované prekladateľské a tlmočnícke predmety. Jeho obsahové zameranie je orientované predovšetkým na literatúru, kultúru a príbuzné disciplíny.
Hoci plán zahŕňa aj niektoré prekladateľsky orientované e-learningové kurzy v anglickom jazyku (napr. Terminography and Translation Technology in the Practice of Public Service Interpreting), tieto pôsobia skôr izolovane v kontexte inak absentujúcej ponuky prakticky orientovaných prekladateľských a tlmočníckych predmetov. Na porovnanie, vo švédskom module programu je viacero predmetov priamo zameraných na preklad a tlmočenie, napríklad prekladové a tlmočnícke semináre zo švédskeho jazyka.
Z tejto perspektívy študijný program germánske štúdiá v nemeckom module napĺňa profil absolventa v oblasti prekladu a tlmočenia len minimálne.
Podrobnejšie informácie sú dostupné vo verejne prístupných zdrojoch:
https://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/informacnelisty/2025-2026/FiF/SK/moGE.pdf
http://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/studijneplany/2025-2026/FiF/SK/moGE.xml
Vyjadrenie RŠP 6: Moje mnohé výhrady sa nezakladajú na pravde
RŠP:
Preverenie stavu veci však zároveň ukázalo, že mnohé Vaše výhrady sa nezakladajú na pravde, respektíve nesprávne ste si vyhodnotili realizáciu obsahu IL.
Fakty a dokumenty:
Samotná RŠP navrhla rozšíriť ponuku predmetov v bloku B5 či priznáva nerealizovanie výučby v súlade s informačnými listami zo strany niektorých vyučujúcich. Realizáciu obsahu IL som si vyhodnotil správne (vyjadrenie RŠP 2), čo vyplýva z vyššie uvedenej argumentácie.
Moje ďalšie výhrady sa opierali o overiteľné skutočnosti: neuskutočnenie výučby troch predmetov a pod.
V tomto kontexte pôsobí tvrdenie, že „mnohé výhrady sa nezakladajú na pravde“, ako všeobecné hodnotenie bez potrebnej konkretizácie. Nie je preto jasné, ktoré moje konkrétne výhrady mali byť nepravdivé.
2. Stanovisko RŠP k mojim výhradám k vedeniu a obhajobe diplomovej práce
Úvodný kontext:
V posudkoch k diplomovej práci sa vyskytli nedostatky. Školiteľský obsahoval nedokončenú vetu, oponentský bol stručný a obsahoval preklepy. V posudkoch chýbali niektoré hodnotiace kritériá, napríklad posúdenie jazykovej a grafickej úrovne práce. Otázniky vyvolával aj možný oneskorený výber oponentky. Za problém možno považovať aj zdôvodnenie hodnotenia, ktoré sa opieralo o nedostatočné zodpovedanie otázky týkajúcej sa hybridity, hoci daná otázka nebola položená počas obhajoby ani uvedená v posudkoch.
Predpokladal som, že dôjde k nezávislému a odbornému prevereniu kvality posudkov treťou osobou. Preverenie prebehlo tak, že predsedníčka RŠP a zároveň garantka študijného programu si vyžiadala stanoviská od hodnotiteľov diplomovej práce.
Vyjadrenie RŠP 1: Funkčné miesto predsedu skúšobnej komisie štátnicového predmetu obhajoba diplomovej práce
RŠP:
Konštatuje, že M.S., bol v čase konania štátnic na funkčnom mieste docenta a zároveň sa v júni 2024 úspešne habitoval.
Fakty a dokumenty:
Pôvodne som uviedol, že v skúšobnej komisii predmetu obhajoba diplomovej práce nebol prítomný žiadny predseda ani člen pôsobiaci na funkčnom mieste docenta. Moje tvrdenie bolo nesprávne. Vyjadrenie RŠP je správne.
Podstatné je, že zákonný počet docentov v komisii bol dvaja (podľa pôvodného znenia zákona o vysokých školách). Tento požadovaný počet pri dvoch štátnicových predmetoch nebol dodržaný.
Vyjadrenie RŠP 2: Nezodpovedanie neexistujúcej otázky ako kritérium hodnotenia diplomovej práce
RŠP:
Predsedníčka RŠP preverovala priebeh obhajoby a vyžiadala si stanovisko školiteľa. Na jeho základe sa dospelo k vyjadreniam: „V rámci obhajoby ste nedostatočne zodpovedali otázku položenú v posudku ohľadom ,‚hybridity.“ ,,Hlavným obsahovým nedostatkom práce je nezohľadnenie pojmu ,,hybridity„.
Fakty a dokumenty:
1. Pojem „hybridita“ nebol v posudku školiteľa v nemeckom jazyku (Posudok) uvedený ako otázka alebo pripomienka určená na zodpovedanie počas obhajoby diplomovej práce. Tento pojem sa nenachádza ani v oponentskom posudku. (Posudok).Počas obhajoby nebola položená otázka týkajúca sa ,,hybridity“, čo potvrdzuje aj zápis o štátnej skúške na strane 2. (Zápis).
2. Podľa bodu 7 informačného listu štátnicového predmetu obhajoba diplomovej práce (Obhajobadiplomovejpráce) sa hodnotí reakcia študenta na otázky a pripomienky v posudkoch školiteľa a oponentky. Podľa vysokoškolských skrípt (str. 66), ktoré vypracovala prodekanka Filozofickej fakulty UK, študent v rámci obhajoby reaguje na relevantné pripomienky a otázky uvedené v týchto posudkoch. Verejne dostupné skriptá – PDF
Vyjadrenie RŠP 3: Implicitné nasmerovanie alebo explicitné upozornenie
RŠP:
,,Ďalším nemenej závažným faktom je, že celú prácu vrátane záveru ste mu poslali na poslednú chvíľu, keď sa už nedali robiť žiadne zmeny. Až po opakovanom prečítaní celej práce vcelku dospel (školiteľ) k zisteniu, že hlavným obsahovým nedostatkom je nezohľadnenie pojmu hybridity“, s ktorým pracujú autori a autorky viacerých Vami citovaných prác o interkultúrnej literatúre, TAKŽE sa sotva môžete odvolávať na to, že Vás na problém dopredu explicitne neupozornil (implicitne Vás k tomu nasmeroval v mnohých čiastkových komentároch, ak ste však chceli lepšie hodnotenie, mali ste prejaviť svoju kompetenciu dôkladnejším konzultovaním teoretickej literatúry).“
Fakty a dokumenty:
Z vyjadrenia vyplýva, že školiteľ identifikoval hlavný obsahový nedostatok (nezohľadnenie pojmu hybridity) až po zaslaní a opakovanom prečítaní celej práce vcelku. Zároveň sa tvrdí, že som bol na tento problém dopredu upozornený čiastkovými komentármi. Tieto dve tvrdenia nie sú logicky zosúladiteľné, keďže nie je zrejmé, ako som mohol byť na konkrétny hlavný nedostatok práce upozornený dopredu, ak sa súčasne uvádza, že bol zistený až po opakovanom prečítaní a zaslaní celej práce vcelku.
Vyjadrenie RŠP 4: Termíny konzultácie so školiteľom diplomovej práce
RŠP:
,,Mali ste možnosť požiadať o konkrétny termín fyzickej konzultácie, túto možnosť ste však nevyužili, hoci Vám bol na to poskytnutý priestor“.
Fakty a dokumenty:
Podľa informačného listu predmetu seminár k diplomovej práci 2 (Seminárkdiplomovejpráci2) bolo povinnosťou školiteľa určiť termíny konzultácií, nie povinnosťou študenta o ne žiadať.
Vyjadrenie RŠP 5: Dátum zverejnenia oponentky v systéme AiS2
RŠP:
,,Dátum zverejnenia mena oponenta v AIS nemusí byť a v danom prípade ani nebol zhodný s dátumom, kedy bol oponent (moja poznámka: skutočná oponentka I.Z.) oboznámený s prácou a začal pracovať na posudku“. RŠP správne uviedla, že lehota na zverejnenie posudku (3 pracovné dni pred obhajobou) bola dodržaná.
Fakty a dokumenty:
Ako študent som si v priebehu dvoch dní v systéme AiS2 všimol zmenu mien oponentiek. Dňa 3. 6. 2024 bola ako oponentka uvedená A. S., nasledujúci deň som spozoroval iné meno. To vo mne vyvolalo pochybnosti, že výber oponentky sa uskutočnil až v týchto dňoch, teda krátko pred obhajobou diplomovej práce dňa 11. 6. 2024. Ako dôkaz slúžia snímky obrazovky. (Scan).
RŠP uvádza, že dátum zverejnenia oponentky v systéme nemusí byť zhodný s dátumom jej oslovenia, ale nepredkladá dôkaz, ktorý by objasnil, kedy bola oponentka I. Z., skutočne oslovená a kedy začala pracovať na posudku. Ak oponentka I. Z., začala pracovať na posudku pred oficiálnym zápisom jej mena v systéme AiS2, je otázne, prečo bola do systému najskôr zaevidovaná iná oponentka A. S.
Chyby v posudkoch (nedokončená veta, preklepy) môžu naznačovať časový tlak pri ich vypracovaní, a tým aj možnosť, že oponentka bola vybraná v neskoršom termíne. Nie je vylúčené, že aj školiteľ začal vypracúvať svoj posudok v približne rovnakom čase ako oponentka. Etická rada FiF UK uviedla, že obidvaja autori si po sebe texty svojich posudkov pred vložením do systému AiS neprečítali, čo naznačuje obmedzený časový priestor.
Posudky boli zverejnené dňa 5. 6. 2024, v predposlednom možnom termíne, teda štyri pracovné dni pred obhajobou. Lehota na ich doručenie (tri dni) bola dodržaná.
Vyjadrenie RŠP 6: Oponentský posudok (Posudok)
RŠP:
Vyjadrenie oponentky, ktoré citovala a doplnila predsedníčka RŠP, znelo: ,,Vo svojom posudku (oponentka) sa vyjadrila k členeniu práce, obsahu práce, k metódam práce. Upozornila na opakovanie niektorých myšlienok. Výhrady formulovala k analýze vlastného a cudzieho a k štruktúre zhrnutia. Ani po opätovnej kontrole si nie je vedomá chybne uvedených citácií z diplomovej práce. Ide síce o stručne formulovaný posudok, no prácu prečítala a posúdila vcelku„.
Fakty a dokumenty:
Skutočnosť, že diplomová práca bola prečítaná a posúdená vcelku, sa nepremietla do rozsahu stručného posudku s preklepmi. Nebolo vysvetlené, prečo celkové prečítanie a posúdenie práce vcelku nevyústilo do podrobnejšieho posudku.
3. Stanovisko RŠP k výhradám k štátnicovým predmetom
Úvodný kontext
Počas štúdia som mal pripomienky k štátnym skúškam. V štátnicovom predmete jazyk a kultúra neboli zverejnené témy eseje vybrané v súlade so stále platným informačným listom predmetu. V inom štátnicovom predmete spoločensko-politické predmety boli štátnicové okruhy vybrané aj z tém, ktoré neboli prebraté na vyučovaní.
Vyjadrenie RŠP 1: Voľba eseje v štátnicovom predmete jazyk a kultúra
RŠP:
,,Pritom je zrejmé, že téma na esej v štátnicovom predmete musí byť volená na základe absolvovaných povinných predmetov“. Táto vecná chyba bola v IL opravená a boli ste riadne a včas a detailne informovaný o témach…. Naviac RŠP Vám vyšla v ústrety a rozhodla, že si sám môžete zvoliť jednu z vypísaných tém a vopred sa na ňu pripraviť.
RŠP vyšla študentom v ústrety a umožnila voľbu jednej z vypísaných tém esejí. Témy boli zároveň zverejnené včas a boli poskytnuté informácie.
Pozastavím sa pri vyjadrení, že téma eseje „musí byť volená na základe absolvovaných povinných predmetov“
Fakty a dokumenty:
A. Slovo „musí“ znamená, že téma musí byť vybraná výlučne z povinných predmetov a iná možnosť neprichádza do úvahy. Toto tvrdenie nebolo podložené konkrétnym odkazom na predpis, ktorý by to potvrdil.
Štátnicová esej je štátna skúška v písomnej forme. V dvoch iných štátnicových predmetoch, ktoré som absolvoval ústnou formou, bol obsah založený výlučne na povinne voliteľných predmetoch. Prax ukazuje, že obsah štátnej skúšky nemusí byť nevyhnutne viazaný na povinné predmety.
Podporu tomuto výkladu možno nájsť aj vo verejne dostupnej zápisnici z roku 2015, kde vtedajší vedúci katedry (dnes člen RŠP germánske štúdiá) uviedol:
,,Žiaden zákon ani vnútorný predpis nestanovuje, že obsahom štátnej skúšky smú byť len tzv. povinné predmety„.
B. V roku 2024 písali študenti švédskeho modulu esej vo švédčine. Esej si vybrali z povinne voliteľných predmetov. Štyri povinné predmety zo študijného plánu v slovenskom jazyku sme počas štúdia absolvovali spoločne, preto poznám ich výučbové témy. Tie nekorešpondovali so zverejnenými témami esejí pre študentov švédskeho modulu programu.
Podrobnejšie informácie možno nájsť na stránke fakulty. Štruktúra študijného plánu povinných a povinne voliteľných predmetov a obsahy informačných listov sú identické ako v čase môjho štúdia:
https://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/informacnelisty/2025-2026/FiF/SK/moGE.pdf
http://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/studijneplany/2025-2026/FiF/SK/moGE.xml
Témy esejí vo švédčine pre študentov švédskeho modulu v roku 2024 z PDF dokumentu, ktorý bol v tom čase platný: MoGE_statnice_SKANDINAVISTIKA_jeden_areal_new
C. Aktuálny obsah IL štátnicového predmetu jazyk a kultúra (Jazykakultúraaktualizovaný) naďalej uvádza, že téma na esej sa volí aj na základe absolvovaných povinne voliteľných predmetov.
Aj tento fakt vyvracia vyjadrenie RŠP, že téma eseje musí byť volená na základe povinných predmetov.
Vyjadrenie RŠP 2: Štátnicový predmet spoločensko-politické reálie – štátnicový text
RŠP:
,,Text z februára 2023 (moja poznámka: krajinské voľby v Berlíne) bol považovaný vzhľadom na povahu matérie, ktorej sa štátna skúška týka, za aktuálny (parlamentný systém v Nemecku a vo Švajčiarsku)“.
Podľa informačného listu štátnicového predmetu spoločensko-politické reálie (Spoločenskopolitickéreálie) pozostávala štátnica z analýzy textu. Text je…… zameraný na aktuálne aspekty spoločensko-politického …….. vývoja. Hodnotí sa schopnosť študenta kontextualizovať ……….. z analýzy aktuálneho textu.
Fakty a dokumenty:
Namietal som, že text z denníka Süddeutsche Zeitung (17. 2. 2023) nebol v čase konania štátnic (26. 8. 2024) aktuálny. Ukážka textu: Štátnicovýtext17.2.2023.
Z pohľadu RŠP bol text „aktuálny“ vzhľadom na povahu matérie (parlamentný systém v Nemecku a vo Švajčiarsku). Z tohto pohľadu je tvrdenie RŠP správne.
Podľa významu slova „aktuálny“ ide o stav odrážajúci súčasnosť alebo momentálnu situáciu. Príklady: aktuálny stav počasia, aktuálne spravodajstvo či aktuálny článok.
Z vecného a významového hľadiska už text neodrážal aktuálne dianie a nebol súčasnou témou. Medzi textom a skúškou bolo viac než rok a pol, čo bolo pre „aktuálnosť“ textu pomerne veľa. Krajinské voľby boli ukončené a spoločenská diskusia sa v auguste 2024 presunula k novším témam. Myslím si, že výber aktuálnejšieho textu by bol lepšou voľbou.
Vyjadrenie RŠP 3: Štátnicový predmet spoločensko-politické reálie
RŠP:
Cituje zo zápisnice zo dňa 10. 4. 2024: ,,Treba doplniť odporúčanú literatúru k jednotlivým okruhom, v dostatočnom predstihu bude doplnená inštrukcia a ukážka na internetovej stránke katedry“. Toto vyjadrenie sa vzťahuje na štátnicový predmet spoločensko-politické reálie.
Fakty a dokumenty:
Nepovažoval som za správne, že na vyučovaní nebola prebratá časť štátnicového učiva, ktorá tvorila obsah štátnicového predmetu spoločensko-politické reálie (podrobnejšie som to zdokumentoval v prvom blogu), a zároveň chýbali inštrukcie k jednotlivým okruhom.
K neprebranej časti učiva sa RŠP nevyjadrila. Ani v roku 2025 nebola na stránke katedry zverejnená inštrukcia či ukážka, ktorých doplnenie RŠP avizovala. Ako dôkaz uvádzam dokument zverejnený na stránke katedry:
📂 Dekan Filozofickej fakulty UK
Dekan bol s namietanými nedostatkami štúdia oboznámený prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Išlo hlavne o informácie týkajúce sa chýb v posudkoch diplomovej práce, priebehu obhajoby a tiež troch predmetov bez výučby.
Odpoveď dekana k posudkom a obhajobe
Na chyby v posudkoch a na priebeh obhajoby som dekana upozornil e-mailom zo dňa 3. 9. 2024. Poukázal som najmä na nedokončenú vetu v školiteľskom posudku, absenciu niektorých hodnotiacich kritérií a ďalšie nedostatky. K jednotlivým namietaným chybám v posudkoch sa dekan konkrétne nevyjadril.
Jeho odpoveď na môj e-mail je zároveň súčasťou stanoviska ÚVK RUK na strane 5 (Stanovisko) zo dňa 26. 3. 2025:
,,Dekan Vám odpovedal 4. 9. 2024, že ho mrzí, že Vaša osobná skúsenosť nebola v tomto smere pozitívna. Uviedol, že v rámci vedenia fakulty identifikovali jeden problém, a pripravuje sa jeho riešenie – je to forma a štruktúra posudkov a výpočet“ celkového hodnotenia. Budú nastavené presnejšie pravidlá, aby nedochádzalo k tomu, že prístup posudzovateľov k rôznym prácam bude rôzny a ťažko porovnateľný. Aj Vaše skúsenosti a upozornenia môžu napomôcť pri úprave celého procesu„.
Odpoveď dekana k nedostatkom štúdia
K nedostatkom samotného štúdia mi dekan neposkytol konkrétne vyjadrenie. Nie je obsiahnuté ani vo vyššie uvedenom stanovisku ÚVK RUK zo dňa 26. 3. 2025.
ÚVK RUK však cituje jeho konštatovanie k podnetom, podľa ktorého študijná poradkyňa, hlavná zodpovedná osoba, spolugaranti a ďalší zodpovední pristupovali k mojim početným podnetom dôsledne a s vážnosťou.
Z konštatovania dekana tak vyplýva hodnotenie procesu vybavovania podnetov počas štúdia, pričom ich vyšší počet súvisel s rozsahom identifikovaných nedostatkov. V jeho stanovisku absentuje vecné posúdenie samotného obsahu podnetov, ako aj vyjadrenie k príčinám nedostatkov, ktoré boli ich predmetom.
📂 Rektor Univerzity Komenského
Dňa 26. 2. 2025 o 16:37 som e-mailom informoval viacerých adresátov o problémoch štúdia, vrátane dekana Filozofickej fakulty a rektorátu Univerzity Komenského. Pomenoval som v ňom viaceré nedostatky štúdia, napríklad porušovanie obsahov informačných listov niektorých predmetov, absenciu vzdelávacej činnosti pri troch predmetoch a pod. Časť e-mailu tu: (26Email)
Na tento e-mail odpovedal rektor Univerzity Komenského 27. 2. 2025 o 13:49. E-mail nezverejňujem v plnom rozsahu, uvádzam iba hlavičku odosielateľa, vybraných príjemcov a časť vyjadrení (Rektor).
K samotným nedostatkom štúdia sa rektor priamo nevyjadril. Jeho odpoveď sa sústredila napríklad na postup vybavovania podnetov, moje porozumenie novej akreditácii programu a otázku súladu štúdia s platnými predpismi.
Postup vybavovania podnetov na Univerzite Komenského
Rektor uviedol, že univerzita pristupuje ku každému podnetu s ,,náležitou vážnosťou, intenzívne ho rieši“. Ubezpečil ma, že podnetmi sa v čase jeho odpovede (27. 2. 2025) ,,zaoberá široké spektrum kolegov“ na rektoráte UK a Filozofickej fakulte UK.
Definitívnou odpoveďou univerzity bolo stanovisko ÚVK RUK (26. 3. 2025 – Stanovisko), ktoré na strane 2 neuvádza konkrétne mená tohto „širokého spektra kolegov“ ani ich kontrolné závery. Opiera sa predovšetkým o vyjadrenia a zápisnice Rady študijného programu germánske štúdiá.
Po odrátaní zamestnancov ÚVK RUK obsahovalo odpovede dekana fakulty a troch členov Rady študijného programu. Ďalšie dve osoby – školiteľ a oponentka diplomovej práce – sa vyjadrovali len k priebehu obhajoby a k posudkom práce, a spomína sa aj prodekanka fakulty v súvislosti s vymazaním predmetu.
Javí sa, že okruh kolegov zapojených do riešenia podnetu bol pomerne úzky, a preto zostáva otvorená otázka, do akej miery možno hovoriť o „širokom spektre kolegov“ a o „intenzívnom riešení podnetu s náležitou vážnosťou“.
Nové prvky akreditácie a prvý beh nového programu
Rektor uviedol: ,,Rozumiem, že niektoré prvky novej akreditácie možno pre Vás neboli úplne zrozumiteľné. Rovnako mi je jasné, že pri prvom behu nového programu mohlo dôjsť k nejasnostiam„.
Problémy štúdia sa netýkali nejasností ani možného neporozumenia prvkov novej akreditácie. Išlo o nedostatky v realizácii študijného programu, napríklad o neuskutočnenie výučby troch predmetov alebo o nutnosť absolvovať päť predmetov z iných študijných programov.
Pokiaľ ide o novú akreditáciu, časť študijného plánu programu germánske štúdiá (nemecký modul) zahŕňala prevzaté predmety – teda prvky starších akreditácií, už existujúcich alebo zrušených študijných programov. Podrobnejšie som sa presunom predmetov zaoberal v podkapitole 2.3.
Skutočnosť, že sú v pláne aj staršie predmety, pri ktorých mali vyučujúci už skúsenosti s výučbou, naznačuje, že nešlo výlučne o „prvý beh“ nového programu v plnom zmysle slova.
Súlad môjho štúdia s predpismi
Rektor skonštatoval: ,,Po dôkladnom posúdení všetkých dokumentov však mám za to, že vo Vašom prípade postupovala fakulta v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a internými predpismi Univerzity Komenského v Bratislave„.
Čo definuje zákon o VŠ, interný predpis Univerzity Komenského a ministerská vyhláška ?
A. Zákon o vysokých školách č.131/2002 vo vtedajšom znení (§ 51 a § 60) stanovoval, že študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností a ktoré sa môžu uskutočňovať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou formou. Podľa § 70 ods. 1 písm. a/b) má študent právo utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu a právo študovať študijný program, na ktorý je prijatý. Verejne dostupný zákon: https://www.epi.sk/zz/2002-131
B. Vnútorný predpis FiF UK č. 11/2023, článok 4: Každý predmet je realizovaný vzdelávacími činnosťami a študent je povinný absolvovať všetky vzdelávacie činnosti uvedené v informačnom liste predmetu. Vnútorný predpis – PDF, verejne dostupný.
C. Vyhláška Ministerstva školstva SR 614/2022 Z.z., o kreditovom systéme štúdia určuje podľa § 3 ods. 2 písm. b), že podmienkou úspešného absolvovania časti štúdia alebo celého študijného programu je úspešné absolvovanie určeného počtu povinne voliteľných predmetov podľa výberu študenta v štruktúre určenej študijným programom. Verejne dostupný predpis – PDF/E‑zbierka
Absolvoval som tri predmety, pri ktorých nebola realizovaná prezenčná, dištančná ani kombinovaná vzdelávacia činnosť zo strany vyučujúcich a päť predmetov zo štruktúry iných študijných programov.
Väčšia časť študijného programu bola realizovaná v súlade s predpismi. Problematických bolo osem vyššie uvedených predmetov, čo nemožno považovať za zanedbateľnú časť štúdia. Tieto skutočnosti vyvolali oprávnené zamyslenie, či bol študijný program ako celok realizovaný v súlade s predpismi a pravidlami.
📂 Etická rada FiF UK
Dňa 4. 2. 2025 som sa obrátil na Etickú radu Filozofickej fakulty UK (ďalej len „ER“) so žiadosťou (Žiadosť) o posúdenie etických aspektov posudkov diplomovej práce. Išlo najmä o neskorý výber oponentky, nedostatočný čas na vypracovanie oponentského posudku, chýbajúce hodnotenie formálnej stránky diplomovej práce, ďalšie nedostatky, ako napr. nedokončená veta či preklepy.
Uvedené nedostatky som považoval za možné porušenie etických princípov, hlavne princípov spravodlivosti a transparentnosti.
Tieto princípy zdôrazňuje aj Etický kódex Univerzity Komenského v Bratislave (Smernica rektora UK č. 23/2016). Kódex napríklad uvádza, že vysokoškolský učiteľ má pri hodnotení študijných výsledkov uplatňovať spravodlivosť a transparentnosť. Zdroj:https://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2016/Vp_2016_23.pdf
Vyzdvihujem rýchlosť vybavenia a skutočnosť, že sa ER žiadosťou zaoberala aj napriek tomu, že som bol absolventom. Dňa 5. 2. 2025 o 18:28 ma ER e-mailom informovala, že vzhľadom na charakter podnetu osloví aj prodekanku pre štúdium.
Odpoveď na moju žiadosť som obdržal dňa 3. 3. 2025; ER v nej skonštatovala, že voči mne nedošlo k neetickému správaniu (Vyjadrenie ).
Vyjadrenia ER k jednotlivým bodom mojej žiadosti
Legenda:
✔️ – súhlasím / bod je oprávnený alebo správne riešený
❌ – nesúhlasím / bod je zle interpretovaný alebo problematicky riešený
Vyjadrenie 1 – Komunikácia so školiteľom ✔️
ER uviedla, že komunikácia so školiteľom bola korektná a v súlade s dobrými mravmi. Súhlasím.
Vyjadrenie 2 – Typografické nedostatky ✔️
ER uznala typografické a štylistické nedostatky (nedokončená veta a preklepy) v posudkoch. Uviedla, že autori posudkov vložili do systému AiS2 neredigované dokumenty, ktoré si po sebe neprečítali.
Vyjadrenie 3 – Nestrannosť posudkov ❌
ER uviedla, že posudky považuje z hľadiska nestrannosti za korektné, pričom zároveň dodala, že nemá oprávnenie skúmať, či boli posudzovatelia voči mne spravodliví. Samotný význam pojmu nestrannosť je neoddeliteľne spojený s objektivitou, nezaujatosťou, ale aj so spravodlivosťou.
Konštatovanie o nestrannosti by možno predpokladalo základné preverenie, či hodnotenie nebolo založené na nespravodlivých tvrdeniach. Ak ER nemá oprávnenie skúmať spravodlivosť posudkov, je legitímne položiť si otázku, na základe čoho dospela k záveru o ich nestrannosti.
Vyjadrenie 4 – Žiadosť o nové posudky ❌
ER uviedla, že som žiadal o nové posudky a žiadosť bola motivovaná výlučne mojím diskomfortom. O túto možnosť som žiadal v septembri 2024 iný orgán UK, ale nie vo februárovej žiadosti 2025, ktorú som adresoval ER. ER mi pripísala požiadavku, ktorú som neformuloval – že žiadam nové posudky. Z nesprávneho výkladu rady vyšla formulácia: „táto žiadosť nemá regulatívnu ani morálnu oporu.“
Vyjadrenie 5 – Chýbajúce hodnotenie formálnej stránky mojej diplomovej práce ❌
Citácia ER: „Namietate nedostatok hodnotených aspektov v posudkoch (jazyk, forma) ako meradla objektivity v posudku – túto námietku považujeme za neopodstatnenú. Metodika tvorby posudku, ktorú uvádzate ako vzor, neplatí pre celú fakultu, ale spracovala ju pre svoje potreby katedra pedagogiky.“
Podstata mojej námietky: V posudkoch absentovalo hodnotenie jazykovej a formálnej úrovne diplomovej práce, ktorá bola písaná v nemčine. Námietka bola vyhodnotená ako neopodstatnená. ER neposúdila obsah námietky a reagovala odvolaním sa na Metodiku tvorby posudku. Na Katedre germanistiky som manuál k tvorbe posudkov nenašiel, preto som uviedol manuál Katedry pedagogiky, ktorý je možné aplikovať aj na iné záverečné práce. Verejne dostupný manuál – PDF.
V tejto súvislosti uvádzam niekoľko faktov:
1. Na katedre, kde som prácu obhajoval, sa dané kritériá v posudkoch uplatňujú. (Ukazkaposudku). Za jazykovú a formálnu úpravu diplomových prác sa dalo získať 10 bodov zo 40, čo predstavuje až 25 % celkového hodnotenia. Nejde o detail, ale o významnú štvrtinu hodnotenia (meradlo objektivity posudku a zároveň aj diplomovej práce).
2. V odboroch, ktoré sa zaoberajú cudzím jazykom (filológia) ako bol môj, je hodnotenie jazyka (pravopis, gramatika, štylistika) často neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia záverečných prác.
3. Hodnotenie jazykovej a formálnej úrovne diplomovej práce je v uvedená ako obsahová náplň v informačnom liste štátnicového predmetu obhajoba diplomovej práce. (Obhajobadiplomovejpráce –). Hodnotenie týchto aspektov tak predstavuje oficiálne stanovenú súčasť posudzovania záverečnej práce, ktorá logicky musí byť aj súčasťou posudkov.
4. Vnútorný predpis Univerzity Komenského č. 32/2023, článok 9 výslovne stanovuje, že skúšobná komisia hodnotí formálnu úroveň záverečnej práce. Verejne dostupný predpis – PDF
Vyjadrenie 6 – Zloženie skúšobnej komisie ❌
ER uviedla, že jej neprináleží hodnotiť zloženie komisie, odkázala na stanovisko ÚVK RUK, čím sa k samotnej veci fakticky vyjadrila. Konštatovala, že komisia bola zložená v súlade s predpismi. Podľa prvého odborného stanoviska ministerstva školstva nebola splnená jedna zákonná podmienka zloženia komisie.
Vyjadrenie 7 – Autorstvo oponentského posudku ❌
V metadátach oponentského posudku som spozoroval, že ako autorka je uvedená sekretárka katedry Mária S. Vzhľadom na chyby v posudku, vznikli pochybnosti o autorstve. Skutočnou autorkou posudku bola Ivana Z.
ER nepreskúmala námietku autorstva posudku s odôvodnením, že by si to vyžadovalo rozsiahle preverovanie a že by pritom nebolo možné zachovať moju anonymitu. Domnievam sa, že v takom prípade som mohol byť požiadaný o zrušenie anonymity.
Vyjadrenie 8 – Lehota na vypracovanie posudku ✔️❌
ER uviedla, že moja námietka týkajúca sa krátkosti času, v ktorom oponentka napísala svoj posudok, a ktorá podľa môjho názoru mohla viesť k nedostatočnej profesionalite oponentky pri posudzovaní diplomovej práce v časovom tlaku, je neopodstatnená. Zároveň konštatovala, že čas, ktorý mala oponentka k dispozícii na vypracovanie posudku, mi neprináleží skúmať ani hodnotiť. Správne dodáva, že z hľadiska predpisov som dostal posudok s dostatočným predstihom.
Mal som podozrenie, že výber oponentky diplomovej práce sa uskutočnil šesť pracovných dní pred obhajobou (dvojité určenie oponentky v systéme AiS2), čo podľa môjho názoru mohlo viesť k nedostatku času na vypracovanie profesionálnejšieho posudku. Snímky obrazovky ako dôkaz tu: Scan.
Z postoja ER vyplýva, že rozhodujúce bolo dodržanie lehoty, pričom mi neprináleží skúmať konkrétny čas na vypracovanie posudku.
Takýto prístup považujem za problematický. Dostatok času je pri vypracovaní akéhokoľvek dokumentu významným faktorom, ktorý ovplyvňuje jeho kvalitu. Pre mňa ako autora diplomovej práce bol čas kľúčovým faktorom jej kvality. Je rozdiel písať diplomovú prácu dva týždne alebo sedem mesiacov – nestačí len dodržať termín jej odovzdania.
Nestotožňujem sa s názorom, že študentovi ako adresátovi posudku, ktorý má priamy vplyv na hodnotenie práce, neprináleží zaujímať sa o časové okolnosti jeho vzniku. Nie je nepodstatné, či sa oponenti o svojej úlohe dozvedia len niekoľko dní alebo niekoľko týždňov pred lehotou na odovzdanie posudkov. Napokon už vôbec nie je nepodstatné, koľko času venujú vypracovaniu posudkov – či ide o niekoľko minút, hodín, dní alebo týždňov.
📂 Útvar vnútornej kontroly UK (ďalej len ,,ÚVK RUK“) priamo riadený rektorom UK
Ukončenie šetrenia (vyjadrenia ÚVK RUK a akreditačnej agentúry)
Vyjadrenie ÚVK RUK z listu zo dňa 22. 1. 2025 k ukončeniu šetrenia (List)
ÚVK RUK ma dňa 22. 1. 2025 informoval, že vzhľadom na skutočnosť, že som sa v decembri 2024 (moja poznámka: dňa 5. 12. 2024 som akreditačnej agentúre doručil podnet) v predmetnej veci (podania k organizácii štúdia) oslovil akreditačnú agentúru, poskytne svoje stanovisko k mojim podaniam až po tom, ako agentúra ukončí svoje šetrenie.
Vyjadrenia agentúry k ukončeniu šetreniu zo dňa 13. 5. 2025 a 22. 5. 2025 (Saavs, Agentúra )
Agentúra ukončila šetrenie tým, že môj podnet zo dňa 5. 12. 2024 vyhodnotila ako sťažnosť a postúpila ho v požadovanej lehote (moja poznámka: do 10 pracovných dní) Univerzite Komenského podľa ustanovenia § 9 Z. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Verejne dostupný predpis – PDF/E‑zbierka. Informovala ma o tom e-mailom zo dňa 17. 12. 2024.
Prvé stanovisko ÚVK RUK zo dňa 26. 3. 2025 (Stanovisko)
Čo je kontrola?
Kontrola je dozor, dohľad a zisťovanie náležitostí. Ide o činnosť, ktorou sa zisťuje, či existujúci stav zodpovedá predpisom. Kontrola je aj orgán, ktorý kontroluje činnosť niekoho.
Z týchto definícií vyplýva že:
kontrola je aktívne zisťovanie skutkového stavu a jeho porovnávanie s predpismi.
Ak existuje orgán, ktorého úlohou je kontrolovať činnosť iných – v tomto prípade ÚVK RUK ako kontrolný orgán vo vzťahu k fakulte a RŠP – je prirodzené očakávať, že jeho kontrolná činnosť bude spočívať v tom, že zistí:
či bolo zabezpečené vyučovanie všetkých predmetov……,
či bol postup fakulty/katedry v súlade s predpismi.
A zároveň, že zistené skutočnosti budú uvedené v stanovisku.
Ak kontrolný orgán:
nezisťuje vlastnou kontrolnou činnosťou všetky nedostatky štúdia a v závere svojho stanoviska neuvedie žiadne konkrétne zistenia o tom, či boli predpisy dodržané, potom nejde o kontrolu v zmysle jej definície.
Očakávať, že kontrolný orgán skontroluje dodržiavanie všetkých predpisov a pomenovaním zistených skutočností sa k nim vyjadrí, nie je prehnaná požiadavka.
Je to očakávanie, ktoré vyplýva z významu slova „kontrola“.
Postup kontroly ÚVK RUK
V septembri 2024 som svoju elektronickú sťažnosť (prekvalifikovaná na iné podanie) a podnety (vrátane ich neskorších doplnení) adresoval rektorátu Univerzity Komenského, ktorý ich postúpil ÚVK RUK.
Očakával som, že ÚVK RUK spätne skontroluje, či fakulta pri uskutočňovaní študijného programu postupovala v súlade so zákonom a internými predpismi. V prvom ani v druhom stanovisku ÚVK RUK sa neuvádza, že by sa takáto kontrola uskutočnila, ani jej výsledok.
Stanovisko ÚVK RUK s názvom „Podnet k organizácii štúdia“ som obdržal 26. 3. 2025, šesť mesiacov po doručení môjho podania zo 30. 9. 2024.
1. Zameranie stanoviska
ÚVK RUK vymenúva dôvody podania, pritom sa sústredil hlavne na posudky a nespomína nedostatky štúdia ako napríklad žiadnu výučbu troch predmetov. K posudkom neuvádza žiadny konkrétny nedostatok, pôsobí to, akoby som bezdôvodne požiadal o vypracovanie nového posudku.
2. Rozsah kompetencií ÚVK RUK
ÚVK RUK mi oznámilo, že nie je jeho úlohou vyhodnocovať v študijných procesoch kvalitu a opodstatnenosť nedostatkov odborného charakteru z oblasti filológie – hoci moje podanie mu 30. 9. 2024 postúpila Kancelária rektora UK, nie ja.
Prečo Kancelária rektora UK tento bod podania postúpila ÚVK RUK a prečo ho ÚVK RUK prijalo, keď podľa vlastného vyjadrenia nejde o jeho kompetenciu?
3. Spôsob kontroly
Konfrontácia mojich pripomienok k organizácii štúdia s podkladmi, ktoré mali k dispozícii a s vyžiadanou dokumentáciou od dekana, ktorého súčasťou boli prílohy – stanovisko a zápisnica členov RŠP, e-mailová komunikácia dekana a prodekanky. Takýto spôsob vnútornej kontroly štúdia zvolil ÚVK RUK.
Podstatná časť obsahu kontroly vychádzala zo stanoviska RŠP, ktorý bol sám predmetom kontroly, pričom ÚVK RUK toto stanovisko prevzalo do svojej oficiálnej odpovede. Tento postup mohol navonok vytvárať dojem, že kontrolovaný subjekt posudzoval vlastné postupy.
4. Najvážnejšie nedostatky štúdia zostali bez odpovede:
Tri predmety realizované bez akejkoľvek výučby a päť absolvovaných predmetov z cudzích študijných programov.
5. Vyjadrenie k zloženiu skúšobnej komisie
Skutočný stav:
Zákon o vysokých školách (§ 63 ods. 4) v pôvodnom znení určoval: „Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci na funkčných miestach profesorov alebo docentov“. Znenie zákona je dostupné tu: https://www.epi.sk/zz/2002-131.
Pri dvoch predmetoch štátnej skúšky nebola táto podmienka splnená. Ako dôkaz uvádzam zloženie skúšobných komisií, ktoré poskytol ÚVK RUK vo svojom písomnom stanovisku. (Stanoviskokomisie ). Funkčné miesta členov komisií je možné overiť v centrálnom registri zamestnancov vysokých škôl: https://www.portalvs.sk/regzam/.
1. Štátnicový predmet obhajoba diplomovej práce
Predseda komisie:
Mgr. Miloslav Szabó, PhD. – funkčné miesto docent (školiteľ diplomovej práce)
Členovia komisie:
Mgr. Ivana Zolcerová, PhD. – funkčné miesto odborná asistentka (oponentka diplomovej práce)
Mgr. Monika Šajánková, PhD. – funkčné miesto odborná asistentka
Dr. Angelika Schneider – funkčné miesto lektorka
2. Štátnicový predmet jazyk a kultúra
Predseda komisie:
doc. Mgr. Jozef Tancer, PhD. – funkčné miesto docent/profesor
Členovia komisie:
Mgr. Ivana Zolcerová, PhD. – funkčné miesto odborná asistentka
Mgr. Monika Šajánková, PhD. – funkčné miesto odborná asistentka
Dr. Angelika Schneider – funkčné miesto lektorka
Vyjadrenie ÚVK RUK k tejto otázke:
,,Skúšobná komisia pre jednotlivé predmety štátnej skúšky bola kreovaná v súlade so zákonom č.131/2022 o vysokých školách……“. (Stanovisko). ÚVK RUK v odpovedi graficky zvýraznil (podčiarknutím) vybrané časti zákonných ustanovení, pričom ustanovenie o povinnej účasti najmenej dvoch docentov alebo profesorov ponechal bez zvýraznenia. Konkrétne nebola zvýraznená veta: „Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci na funkčných miestach profesorov alebo docentov“.
Tento postoj dopĺňam aj o ďalšie relevantné vyjadrenia. ÚVK RUK sa v odpovediach často opieral o opakovanú formuláciu „kreovaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi SR“.
Jednotlivé vyjadrenia ÚVK RUK:
1. E-mail zo dňa 25. 2. 2025 (Email): ,,Všetky štátnicové komisie sú na Univerzite Komenského v Bratislave kreované v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a internými predpismi Univerzity Komenského v Bratislave. Rovnako sa uvedené vzťahuje aj na celý proces, priebeh a náležitosti štátnych skúšok„.
2. List ÚVK RUK zo dňa 19. 3. 2025 (Stanoviskokomisie): ,,Súčasne uvádzame, že skúšobné komisie sú na Univerzite Komenského v Bratislave kreované v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a vnútornými predpismi Univerzity Komenského v Bratislave„.
3. List ÚVK RUK zo dňa 5. 8. 2025 (5.8.ÚVK ): ,,Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že skúšobná komisia bola pre prípad Vašich štátnych skúšok kreovaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a internými predpismi Univerzity Komenského v Bratislave“. ,,Ustanovenia právnej úpravy nemožno vykladať izolovane, ale v kontexte všetkých dotknutých právnych predpisov“.
List ÚVK RUK zo dňa 5. 8. 2025 bol odpoveďou na ministerské stanovisko zo dňa 28. 5. 2025 (28.5.Ministerstvo ): ,,Podľa informácií uvedených v registri zamestnancov vysokých škôl sa javí, že nebola splnená podmienka zaradenia najmenej dvoch členov skúšobnej komisie na funkčné miesta profesor alebo docent“. Vec bola s týmto stanoviskom postúpená Univerzite Komenského dňa 2. 6. 2025. (2.6.Postúpenie).
Ak zákon stanovil povinnú účasť najmenej dvoch docentov alebo profesorov v skúšobnej komisii, túto zákonnú podmienku asi nemožno obísť odkazom na ,,širší kontext“. Zákonnosť zloženia komisie sa posudzuje komplexne, pričom všetky zákonné požiadavky musia byť splnené súčasne. Myslím si, že výklad právnych predpisov nemôže viesť k obchádzaniu konkrétne formulovaných zákonných požiadaviek.
Druhé stanovisko ÚVK RUK zo dňa 5. 8. 2025 (5.8.ÚVK)
ÚVK RUK mi dňa 5. 8. 2025 zaslal spomínané druhé stanovisko (výsledok prešetrenia sťažnosti) ako odpoveď na moje podanie, označené ako sťažnosť (Sťažnosť) zo dňa 29. 4. 2025, ktorú som adresoval ministerstvu školstva. Sťažnosť s jediným bodom (zloženie skúšobných komisií) postúpilo ministerstvo Univerzite Komenského dňa 2. 6. 2025. (2.6.Postúpenie) Odpoveď ÚVK RUK k tejto otázke som analyzoval v predchádzajúcej časti. Teraz sa zameriam na iný aspekt.
ÚVK RUK konštatuje, že moje podanie týkajúce sa zloženia skúšobnej komisie sa vzťahovalo na „tú istú vec“. Následne vymenúva viaceré moje podania, ktoré priraďuje k postúpenej sťažnosti a rozširuje o témy, ktoré v nej neboli obsiahnuté. Na základe toho reagoval v stanovisku na body, ktoré v sťažnosti vôbec nefigurovali, čím podľa môjho názoru skreslil jej kontext.
- (e-mailové) podanie zo dňa 07.09.2024, označené ako Vyjadrenie bývalého študenta na organizáciu štúdia v študijnom programe Germánske štúdia na Filozofickej fakulte“, ktoré ste zaslali Kancelárii rektora UK, ktoré ste následne doplnili e-mailom zo dňa 09.09.2024″;
- (e-mailové) podanie zo dňa 02.10.2024, označené ako „Dodatočný podnet ako reakcia na spôsob realizácie študijného programu na Filozofickej fakulte-katedra KGNŠ,
- (e-mailové) podanie zo dňa 15.10.2024, označené ako dodatočné vyjadrenie k hodnoteniu diplomovej práce,
- (list) podanie zo dňa 17.12.2024, ktoré ste zaslali rektorovi UK,
- podanie zo dňa 03.02.2025, ktoré ste zaslali e-mailom, kontrolórke ÚVK RUK,
- (e-mailové) podanie zo dňa 26.02.2025, ktoré ste adresovali viacerým adresátom.
Ako vyplýva zo zoznamu, väčšina podaní mala charakter žiadosti, podnetu, bola zaslaná elektronicky a bez uvedenia adresy, takže nemohlo ísť o zákonné sťažnosti. List zaslaný rektorovi UK dňa 17. 12. 2024 takisto nebol sťažnosťou. Podanie zo dňa 29. 4. 2025, ktoré som označil ako sťažnosť a adresoval Ministerstvu školstva, sa – ako vyplýva aj z môjho a jeho jeho listu (Sťažnosť – 2.6.Postúpenie) – týkalo výlučne jednej veci: možného porušenia zákona o vysokých školách pri kreovaní štátnicových komisií a vyhýbavej odpovede Univerzity Komenského na túto otázku.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2009 o sťažnostiach sťažnosťou nie je podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu. Zároveň podľa § 5 ods. 2 musí sťažnosť obsahovať meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa, čo uvedené e-mailové podania nespĺňali.
Túto postúpenú a zároveň prvú oficiálnu sťažnosť ÚVK RUK začal posudzovať a vybavovať ako opakovanú sťažnosť podľa § 21 ods. 2 zákona o sťažnostiach, prípadne dokonca ako viacero sťažností.
ÚVK RUK uvádza:
,,ÚVK RUK v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 9/2009 o sťažnostiach v znení neskorších predpisov prekontroloval správnosť vybavenia predchádzajúcich podaní. Vaše podania a sťažnosti boli správne prešetrené v plnom rozsahu, boli ste riadne oboznámený s výsledkom prešetrenia. ÚVK RUK zotrváva na stanoviskách, ktoré Vám boli k tejto veci zaslané v odpovediach…“.
Postup ÚVK RUK bol podľa môjho názoru nesprávny, keďže som podal len jednu jedinú – a zároveň prvú – oficiálnu sťažnosť, ktorú ministerstvo postúpilo Univerzite Komenského. ÚVK RUK preto nemal dôvod posudzovať ju ako opakovanú. Zvláštne je aj použitie výrazu „Vaše sťažnosti boli prešetrené“, hoci žiadne iné sťažnosti v súlade so zákonom o sťažnostiach som predtým nepodal, a ani univerzita ich ako sťažnosti nevybavovala.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 9/2009 Z. z. o sťažnostiach sa pri opakovanej sťažnosti kontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcej sťažnosti, o čom príslušný orgán vyhotoví záznam. Verejne dostupný predpis – PDF/E‑zbierka
Práve toto zaradenie mojej prvej sťažnosti ako „opakovanej“ umožnilo ÚVK RUK konštatovať, že moju prípadnú ďalšiu a opakovanú sťažnosť odloží:
„,Súčasne si Vás dovoľujeme v súlade s § 21 ods. 3 zákona č. 9/2009 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov poučiť, že ÚVK RUK Vašu ďalšiu opakovanú sťažnosť v súlade s § 21 ods. 6 zákona o sťažnostiach odloží„.
✅Zápis o štátnych skúškach (Zápis)
Zápis o štátnych skúškach je dokument, ktorý slúži ako záznam o priebehu a výsledkoch štátnych skúšok. Spravidla sa generuje elektronicky v systéme AiS2, vytlačí sa, podpíše členmi komisie, čím vzniká jeho listinná podoba a archivuje. Niektoré vysoké školy v súčasnosti evidujú a archivujú zápisy len elektronicky.
Po vykonaní štátnych skúšok som v elektronickom systéme AiS2 nenašiel archivovaný zápis. Mal som pochybnosti o zložení štátnicových komisií a zaujímalo ma, aké ich zloženie eviduje fakulta. Preto som požiadal ÚVK RUK o zápis.
Očakával som, že mi bude poskytnutý dokument (presná elektronická verzia alebo presná listinná kópia s podpismi) z ktorého sa dozviem presné zloženie komisií.
Chronológia komunikácie
3. 2. 2025 – Podal som prvú žiadosť o zápis podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
13. 2. 2025 (13.2.ÚVK) – ÚVK RUK odpovedal, že „neobdržali všetky požadované odpovede v rozsahu, v akom o ne žiadali“ a predĺžili lehotu na vybavenie žiadosti.
25. 2. 2025 (25.2.ÚVK) – ÚVK RUK mi doručil nepresný, automaticky generovaný PDF zápis zo systému AiS2 s 13 členmi komisie bez podpisov. Hneď v ten deň som podal druhú žiadosť, požiadal som o zápis s presným zložením komisií a podpismi.
5. 3. 2025 (5.3.ÚVK) – Odpoveď ÚVK: dokument nemožno sprístupniť bez anonymizácie podpisov tretích osôb, poslal mi opäť nepresný zápis v elektronickej verzii.
7. 3. 2025 – Podal som tretiu žiadosť o zápis s presným zložením komisií v anonymizovanej podobe, keďže som predpokladal, že nič nebráni jeho sprístupneniu takto.
11. 3. 2025 (11.3.ÚVK) – ÚVK RUK uviedol, že univerzita iný zápis v inej podobe, ako mi už sprístupnila nevie a ani nie je oprávnená sprístupniť. Dodal, že presné zloženie štátnicových komisií mi môžu poskytnúť formou samostatného stanoviska.
19. 3. 2025 (Stanoviskokomisie) – ÚVK RUK mi zaslal stanovisko s presným zložením skúšobných komisií.
Čo vyplýva z vyjadrení ÚVK RUK?
Existuje listinná verzia zápisu s podpismi, ÚVK RUK ju nemôže sprístupniť bez anonymizácie podpisov, požadovanú informáciu o zložení komisií môže poskytnúť formou stanoviska. Iný zápis v inej podobe nevie sprístupniť.
Ak bol po štátniciach vyhotovený, podpísaný a archivovaný listinný zápis, mohli mi ho ihneď poskytnúť s podpismi alebo anonymizovanými podpismi skutočných členov komisie – vyčiernenými, čo je bežná prax a v súlade so zákonom. Ak bol zápis evidovaný a archivovaný výlučne elektronicky, mohli mi ho takisto ihneď poskytnúť.
Elektronický zápis bez podpisov, ktorý som dostal po niekoľkých týždňoch, obsahoval viaceré nepresnosti vrátane matematickej chyby: uvádza „Počet členov skúšobnej komisie: 15 – z toho 4 predsedovia a 9 členovia“, čo spolu dáva len 13 osôb. Presné zloženie jednotlivých komisií nebolo možné určiť. Zápis je uvedený tu: Zápis.
Z podpísaného zápisu vyplýva viacero úradných paradoxov: zo štyroch uvedených predsedov sa podpísal iba jeden, zatiaľ čo traja nie; podpisy poskytli len skutoční členovia komisie (4) a dekan fakulty, zatiaľ čo ostatní chybne uvedení členovia na tlačive (9) sa nepodpísali. Takýto zápis s podpísanými (4) a nepodpísanými (9) členmi pôsobí neštandardne.
Poznámka: Na základe zákona o slobode informácií má žiadateľ právo získať kópiu originálu listiny, a to nielen jej textový obsah, ale aj grafickú podobu, ktorá zachytáva skutočnú formu dokumentu vrátane podpisov. Podrobný výklad k tejto otázke uvádza publikácia VIA IURIS (str. 22). Verejne dostupná publikácia – PDF
II. Vyjadrenia ostatných inštitúcií a orgánov
📂 Ministerstvo školstva, výskumu, vedy a mládeže SR (ďalej len ,,MŠ“)
MŠ ako orgán štátnej správy podľa zákona o VŠ kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva. Doručil som mu tri podania týkajúce sa problémov v štúdiu.
Podnet 1: Dňa 26. 2. 2025 som doručil MŠ e-mailové podanie ohľadom nedostatkov štúdia.
Postup MŠ:
Podnet bol postúpený Slovenskej akreditačnej agentúre pre vysoké školstvo (ďalej len ,,agentúra“) na vybavenie dňa 27. 2. 2025.
Podnet 2: Dňa 29. 4. 2025 som sa obrátil na MŠ so sťažnosťou kvôli zloženiu skúšobnej komisie ( Sťažnosť). Podľa § 63 ods. 4 zákona platného v čase môjho štúdia: „Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci na funkčných miestach profesorov alebo docentov; ak ide o bakalárske študijné programy, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci na funkčnom mieste profesora alebo na funkčnom mieste docenta.“ Ako už bolo uvedené, pri dvoch predmetoch štátnej skúšky nebola splnená táto zákonná podmienka.
Postup MŠ:
MŠ dňa 28. 5. 2025 v stanovisku (28.5.Ministerstvo) uviedlo, že podľa informácií uvedených v registri zamestnancov vysokých škôl sa javí, že nebola splnená podmienka zaradenia najmenej dvoch členov skúšobnej komisie na funkčné miesta profesor alebo docent. Neuviedlo, či sa jedná o porušenie zákona. Sťažnosť postúpilo dňa 2. 6. 2025 Univerzite Komenského (2.6.Postúpenie), ktorá nedodržanie tejto zákonnej podmienky neuznala a tým sa vec definitívne uzavrela.
Podklad na posudzovanie zákonnosti komisie: Oficiálne stanovisko Univerzity Komenského (Stanoviskokomisie) s presným zoznamom členov komisií, podpísané vedúcou ÚVK RUK.
Hodnotenie: Spoľahlivé a presné, vychádzalo z autentických a overiteľných údajov, zodpovedalo realite a je overiteľné v registri zamestnancov VŠ.
Podnet 3: Dňa 21. 7. 2025 som MŠ doručil tretí podnet (Podnet3), ktorý sa týkal zápisu o štátnych skúškach, opakovane aj zloženia skúšobnej komisie, dvoch predmetov neotvorených pre výučbu a troch absolvovaných bez výučby. Požiadal som o preverenie bodov podnetu, odpoveďou v stanovisku bolo hlavne citovanie vybraných odsekov zákona. Ministerstvo odpovedalo stanoviskom (28.7.Ministerstvo ) zo dňa 28. 7. 2025. Podnet dňa 30. 7. 2025 ministerstvo postúpilo (30.7.Postúpenie) akreditačnej agentúre.
Postup MŠ:
1️⃣ Zápis o štátnej skúške
Mal som pochybnosti o existencii listinného zápisu s podpismi, ale ministerstvo to nepreverilo. Tvrdilo, že „zápis o štátnej skúške“ nie je v zákone definovaný a že zápisy upravujú interné predpisy vysokých škôl.
2️⃣ Skúmanie zákonnej podmienky účasti dvoch docentov/profesorov v skúšobnej komisii
Ministerstvo posudzovalo z priloženého zápisu o štátnych skúškach počet členov v komisii, ktorí zastávali funkčné miesto docenta/profesora. Uviedlo, že v ,,skúšobnej komisii bolo niekoľko docentov“ na funkčných miestach docenta/profesora a skonštatovalo, že „nie je možné konštatovať porušenie zákona“. Tento záver je v rozpore s predchádzajúcim stanoviskom zo dňa 28. 5. 2025 – „javí sa, že podmienka účasti dvoch docentov nebola splnená.“
Podklad na posudzovanie zákonnosti komisie: Elektronický PDF zápisu bez podpisov, ktorý nepresne uvádzal 13 členov komisie (vrátane 6 docentov a 4 predsedov komisie).
Hodnotenie: Nespoľahlivé a sporné. Ministerstvo posudzovalo dokument, ktorý nezodpovedal skutočnému zloženiu komisií. Z PDF dokumentu bez podpisov nebolo možné určiť, koľko docentov v komisiách reálne bolo. Dokument nespĺňal formálne náležitosti úradného záznamu a jeho právna záväznosť je sporná. Zápis je uvedený tu: Zápis.
3️⃣ Neotvorenie dvoch povinne voliteľných predmetov pre výučbu
MŠ v odpovedi naznačilo úpravy študijného programu podľa § 70 zákona o VŠ a zvýraznilo, že ak vysoká škola vykonala v študijnom programe úpravy, študent v štúdiu tohto študijného programu pokračuje podľa predmetov a pravidiel po úprave. Úprava študijného programu znamená doplnenie alebo vypustenie predmetov. V mojom prípade neboli vykonané žiadne úpravy v programe.
Potvrdzuje to zápisnica RŠP zo dňa 22. 5. 2024, ktorá konštatuje, že žiadne zmeny v úprave študijného plánu neboli navrhnuté, keďže takéto úpravy sú možné až po dvoch ukončených rokoch magisterského štúdia. Verejne dostupná zápisnica – PDF
4️⃣ Absencia výučby troch predmetov
V podnete som použil formuláciu ,,absencia akejkoľvek výučby“, ktorú ministerstvo nahradilo miernejším tvrdením ,,neprebehla riadne výuka“ a uviedlo, že zákon neupravuje situáciu, v ktorej neprebehla riadne výuka v niektorom z predmetov, a že preto nejde o porušenie zákona.
Zákon často neuvádza všetky negatívne situácie explicitne – neobsahuje napríklad formuláciu typu: „vysoká škola nesmie mať žiadnu alebo neúplnú výučbu; ak je to tak, ide o porušenie zákona“.
Podľa § 51 a § 60 pôvodného zákona o vysokých školách je študijný program definovaný ako súbor predmetov so vzdelávacími činnosťami ako napr. prednáška, seminár, ktoré sa uskutočňujú prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou formou. Zákon tak jednoznačne vyžaduje uskutočňovanie vzdelávacích činností vo všetkých predmetoch, čo logicky znamená aj výučbu.
Pôvodné znenie zákona verejne dostupné tu: https://www.epi.sk/zz/2002-131
👉Otázka k zloženiu komisie: Ktoré ministerské stanovisko platí ?
Rozhodujúce je logicky prvé stanovisko z 28. 5. 2025, pretože:
Opiera sa o autentické údaje – vychádza z oficiálneho stanoviska Univerzity Komenského, obsahuje presný zoznam členov komisie, podpísané pracovníčkou ÚVK RUK.
Zodpovedá aj realite – aj ako priamy účastník skúšky viem potvrdiť zloženie komisie.
Je overiteľné – funkčné miesta členov komisie sa dajú overiť v registri zamestnancov VŠ.
Naopak:
Druhé stanovisko (28. 7. 2025) pôsobí problematicky – opiera sa o nepresný zápis trinástich vyučujúcich bez podpisov a vytvára dojem, že komisia mala viac členov a docentov, než mohla reálne mať.
👉 Právne silnejšie a relevantnejšie je teda prvé stanovisko.
Zaujímavosti ministerských stanovísk
Prvé stanovisko MŠ (komisie) bez listovej značky ministerstva, pôsobí už na prvý pohľad opatrne. Používa formuláciu „javí sa, že nebola splnená podmienka“, pričom vynecháva slová ako „zákonná“ či „porušenie zákona“. Zaujímavé je aj to, že na stanovisko k jednému bodu podnetu som čakal niekoľko týždňov – (29. 4. 2025 – 28. 5. 2025).
Naopak, druhé stanovisko (bod komisie) – s listovou značkou ministerstva, s formuláciou „niekoľko docentov“ – pôsobí odvážnejšie. Odpoveď v ňom priamo pracuje s pojmami „zákon“ a „porušenie zákona“ a smerovalo k záveru, že k porušeniu zákona nedošlo. V tomto prípade bolo stanovisko k štyrom bodom podnetu poskytnuté rýchlejšie – (21. 7. 2025 – 28. 7. 2025).
Zaujímavé sú pritom formulácie, ako ,,javí sa“ alebo „niekoľko docentov“, ktoré sú z pohľadu úradnej a právnej komunikácie problematické:
„Javí sa, že…“
Ide o neurčitú, subjektívnu a váhavú formuláciu.
V úradných ministerských stanoviskách alebo právnych hodnoteniach by sa očakávalo presné a konkrétne vyjadrenie typu „podmienka (ne)bola splnená“ alebo „(ne)došlo k porušeniu zákona“, nie „javí sa“.
„Niekoľko docentov“
Nejde o presný, kvantifikovateľný údaj, čo znižuje váhu právneho hodnotenia.
V takýchto úradných stanoviskách je dôležité uviesť presný počet (napr. „dvaja alebo štyria docenti“).
Napriek tomu ministerstvo dospelo k právnemu záveru – že k porušeniu zákona nedošlo.
Tieto detaily – rozdiel medzi opatrným prvým stanoviskom a sebavedomejším druhým, rýchlosť vybavenia, ako aj použitie neurčitých formulácií – boli pozoruhodné.
📂 Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (ďalej len ,,agentúra“)
Podľa zákona z 11. septembra 2018 o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z., https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/269/:
§ 21 (1) písm. c., Agentúra začne konanie na vlastný podnet agentúry, ak ide o mimoriadne posúdenie vnútorného systému.
§ 4 Agentúra vykonáva dohľad nad plnením štandardov.
§ 24 Agentúra vykonáva priebežný dohľad nad plnením štandardov pre vnútorný systém najmenej raz za dva roky.
Agentúra má zákonom zverenú kompetenciu dohľadu nad dodržiavaním akreditačných štandardov, a preto bol môj podnet so silným signálom možného porušenia akreditačných štandardov adresovaný aj jej. Bol vecne opodstatnený a podľa môjho názoru spadal do kompetencií agentúry, čo potvrdilo aj ministerstvo školstva. Už len samotná absencia výučby troch predmetov predstavovala silný signál možného porušenia akreditačných štandardov. Agentúra sa k tejto skutočnosti nikdy nevyjadrila.
Štandardy študijného programu, článok 4 („Učenie sa, vyučovanie a hodnotenie orientované na študenta“) stanovuje, že formy vyučovania musia umožňovať dosahovanie výstupov. V mojom prípade vyučovanie troch predmetov nebolo vôbec realizované. Podobne článok 5 („Priebeh štúdia“) stanovuje dodržiavanie pravidiel štúdia vo všetkých fázach študijného cyklu; tieto pravidlá sa v mojom štúdiu nedodržiavali (porušovanie obsahov informačných listov, štúdium predmetov z cudzích študijných programov, neotvorenie profilového predmetu atď.). Verejne dostupné štandardy študijných programov (účinné do 31. 8. 2024). Verejne dostupný dokument – PDF
Pri vybavovaní môjho podnetu postupovala agentúra nasledovne:
A) Doručenie podnetu dňa 5. 12. 2024
Dňa 5. 12. 2024 som listom doručil predsedovi výkonnej rady agentúry podnet (5.12.Agentúra). Obsahoval konkrétne fakty k nedostatkom štúdia spolu s prílohami.
B) Žiadosť o stanovisko k môjmu podnetu a jeho postúpenie dňa 16. 12. 2024
Akreditačná agentúra reagovala listom predsedu výkonnej rady agentúry (postúpenie podnetu – Postúpenie) rektorovi Univerzity Komenského z 16. 12. 2024, v ktorom sa uvádza:
Dňa 5. 12. 2024 bol agentúre doručený podnet bývalého študenta Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, v súvislosti s poskytovaním študijného programu germánske štúdiá na Filozofickej fakulte Vašej univerzity. V rámci priebežného dohľadu nad plnením štandardov, si Vás agentúra dovoľuje požiadať o stanovisko k uvedenému podnetu.
K listu predsedu výkonnej rady agentúry bol priložený môj podnet zo dňa 5. 12. 2024 spolu s prílohami, ktoré boli zaslané Univerzite Komenského.
C) Informácia o postúpení podnetu a ukončenie šetrenia
Dňa 17. 12. 2025 ma agentúra e-mailom informovala, že podnet vyhodnotili ako sťažnosť a postúpili Univerzite Komenského v súlade so zákonom o sťažnostiach s tvrdením, že agentúra nie je príslušná podnet vybaviť. Táto informácia je uvedená v e-maily agentúry zo dňa 13. 5. 2025 (Saavs). Agentúra tým zároveň ukončila šetrenie môjho podnetu, tým, že podnet dňa 16. 12. 2025 postúpila spomínaným listom predsedu výkonnej rady. (Agentúra).
Podľa § 9 Z. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach orgán prijatú sťažnosť, na ktorej vybavenie nie je príslušný, postúpi najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie a zároveň o tom upovedomí sťažovateľa. Zdroj: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-9. Postúpenie podľa zákona o sťažnostiach by si vyžadovalo splnenie určitých náležitostí, najmä formuláciu, že ide o postúpenie podľa zákona o sťažnostiach a príslušné odôvodnenie.
E) E-mail rektora UK zo dňa 27. 2. 2025 ako stanovisko k žiadosti predsedu výkonnej rady agentúry zo dňa 16. 12. 2024
Po tom, čo predseda výkonnej rady akreditačnej agentúry požiadal listom zo dňa 16. 12. 2024 rektora UK o stanovisko k môjmu podnetu v rámci priebežného dohľadu nad plnením štandardov – akceptovala agentúra ako stanovisko k nemu (jej žiadosti) e-mail rektora zo dňa 27. 2. 2025. Vyplýva to z jej vyjadrenia (5.6.2025Saavs). Časť rektorovho e-mailu je dostupná tu: (Rektor).
F) Môj e-mail zo dňa 26. 2. 2025
Týmto e-mailom som informoval rektorát UK a iných adresátov o nedostatkoch štúdia, pričom aj agentúra bola medzi príjemcami. Požiadal som ju, aby preverila nedostatky štúdia. Odpoveď som nedostal. Časť e-mailu je dostupná tu: (26Email). Na tento e-mail odpovedal rektor UK dňa 27. 2. 2025 priamo mne ako hlavnému adresátovi so slovami ,,Vážený pán kolega“, pričom agentúra bola zaradená len ako ďalší adresát.
G) Ďalší vývoj veci (Ministerstvoagentúraemaily)
Ministerstvo školstva dňa 27. 2. 2025 postúpilo môj podnet adresovaný ministerstvu na ďalšie konanie agentúre.
E-mail ministerstva zo dňa 27. 2. 2025:
,,V zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 269/2018 Z. z. „Agentúra začne konanie na vlastný podnet agentúry, ak ide o mimoriadne posúdenie vnútorného systému, konanie o odňatí akreditácie habilitačného konania alebo o konanie o odňatí akreditácie inauguračného konania.“ Na základe vyššie uvedeného Vám postupujeme podnet Igora Pažíka na ďalšie konanie„.
E-mail agentúry zo dňa 9. 4. 2025 ako reakcia:
,,Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (ďalej len „agentúra“) odpovedala pánovi Pažíkovi dňa 17. 12. 2024. Rektor Univerzity Komenského pánovi Pažíkovi a všetkým ním osloveným odpovedal dňa 27.02. 2025. S odvolaním na stanovisko vedenia agentúry, agentúra svoje stanovisko nebude meniť, zotrváva na ňom a nebude opätovne žiadať pána rektora Univerzity Komenského o ďalšie (nové) stanovisko. Ďakujeme. Zostaneme v kontakte prosím a budeme sa navzájom informovať o ďalšom vývoji“.
H) Definitívne ukončenie veci
Dňa 30. 7. 2025 MŠ postúpilo môj podnet druhý raz agentúre. (30.7.Postúpenie).
Vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia zo strany agentúry som podnet e-mailom dňa 3. 8. 2025 definitívne stiahol. Jeho príprave som venoval značný čas a energiu, no nepovažoval som za zmysluplné, aby sa celá vec ďalej predlžovala, keď agentúra sama opakovane uvádzala, že nie je príslušná na jeho vybavenie a že sa mám s podnetom obracať na Univerzitu Komenského.
Agentúra dňa 7. 8. 2025 (7.8.Agentúra) akceptovala späťvzatie podnetu, čím sa pre mňa po takmer roku celá záležitosť definitívne uzavrela. Vo svojom vyjadrení mi poďakovala za zaslané pripomienky k štúdiu a uviedla, že ich berie na vedomie.
Aj bez späťvzatia podnetu mohla agentúra vo veci konať, keďže disponuje príslušnými kompetenciami. Z verejne dostupného dokumentu vyplýva, že agentúra začala v minulosti konanie z vlastného podnetu za účelom preverenia dodržiavania právnych a vnútorných predpisov vysokej školy. (Verejne dostupné rozhodnutie – PDF).
📂 Verejný ochranca práv (VOP)
Právnička ombudsmana vo svojom stanovisku z 24. 4. 2025 pripustila, že mnou opísané nedostatky štúdia môžu v niektorých bodoch predstavovať porušenie vnútorných predpisov, organizačné zlyhania alebo zníženie kvality výučby.
Nepovažovala ich za vážny zásah do práva na kvalitné vysokoškolské vzdelanie. Kancelária k podnetu pristúpila zdržanlivo, odvolávajúc sa na autonómiu vysokých škôl. Z týchto dôvodov sa podnet odložil.
Napriek tomu to predstavovalo významný signál – bolo to prvé a zároveň jediné stanovisko zo strany inštitúcií, ktoré odvážnejšie naznačilo alebo priamo použilo formulácie ako „možné porušenie vnútorných predpisov, organizačné zlyhania alebo zníženie kvality výučby“.
Dúfam, že bloger stretol počas štúdia aj... ...
Emčo, trafil si kliniec po hlavičke,++++++++++... ...
Hadam si pochopil to zakladne:vsetky tie... ...
...ano,pravda má vždy posledné slovo!!! ...
Celá debata | RSS tejto debaty