igor76

Počas magisterského štúdia v študijnom programe germánske štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (9.9.2022 – 26.8.2024) som sa ako študent stretol s viacerými neočakávanými problémami – od úplnej absencie výučby niektorých predmetov, neprehľadnú organizáciu štúdia až po nejasné hodnotenie diplomovej práce. Objavili sa aj formálne a administratívne nedostatky, a to počas štúdia aj po jeho skončení, napríklad nedokončená veta a preklepy v posudkoch diplomovej práce, nepresný zápis o štátnych skúškach s 13 členmi skúšobnej komisie či dokonca chyby v dokladoch o vzdelaní, ktoré museli byť po promóciách opravené. 

Tento blog ponúka analytický pohľad na reálne fungovanie výučby a akademických procesov na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a poukazuje na viaceré rozpory medzi oficiálnymi predpismi a praxou v mojom konkrétnom prípade. Obsahom blogu nie je paušálna kritika Filozofickej fakulty UK; hodnotím výlučne svoje vlastné skúsenosti v rámci tohto študijného programu, nie štúdium iných programov na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Zároveň považujem za legitímne poskytnúť verejnú, vecne podloženú a oprávnenú kritickú spätnú väzbu k priebehu a podmienkam svojho štúdia. Hoci môže byť netradičné verejne hodnotiť vlastné štúdium takýmto spôsobom, vnímam to ako potenciálne cenný príspevok k transparentnosti a k zlepšovaniu kvality vysokoškolského vzdelávania. Napokon, aj Ministerstvo školstva oceňuje hodnotenie vysokého školstva na Slovensku a je vďačné za spätnú väzbu študentov. V tomto zmysle možno môj blog chápať aj ako určitú formu kritickej hodnotiacej správy ku konkrétnemu študijnému programu. Verejne dostupná informácia k hodnoteniu kvality vysokých škôl je napríklad tu: https://www.minedu.sk/tisice-studentov-hodnotili-kvalitu-vysokych-skol/

Akademické práva študentov a povinnosti vysokých škôl 

Každý študent prijatý na konkrétny študijný program má právo absolvovať plnohodnotné štúdium v súlade s jeho akreditovaným študijným plánom. Vysoké školy majú zákonnú aj akreditačnú povinnosť zabezpečiť riadny a kvalitný vyučovací proces všetkých predmetov daného študijného programu. Štúdium ako celok musí prebiehať v súlade s vlastným študijným programom študenta.

Platná legislatíva ani vnútorné predpisy vysokých škôl nerozlišujú medzi študijnými programami (modulmi) podľa počtu zapísaných študentov. Bez ohľadu na to, či ide o sto, desať alebo jediného študenta, povinnosť zabezpečiť kvalitné vysokoškolské vzdelanie v rámci akreditovaného študijného programu platí rovnako a bez výnimiek.

Kontext môjho štúdia

V roku 2022 som ukončil bakalárske štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v študijnom programe nemecký jazyk v interkultúrnej a transkultúrnej komunikácii. Pokračovanie v nadväzujúcom magisterskom štúdiu na tej istej fakulte mi však bolo znemožnené z dôvodu zrušenia akreditácie daného študijného programu. Z uvedeného dôvodu som sa prihlásil na príbuzný, novozriadený študijný program germánske štúdiá (nemecký modul) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde som v roku 2024 ukončil dvojročné magisterské štúdium.

Program sa prvýkrát realizoval v roku 2022 na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky (KGNŠ). Bol rozdelený do jazykových modulov – švédsky (škandinavistika) a nemecký (germanistika) – takže každý študent si mohol vybrať, či sa chce venovať výlučne nemčine, švédčine alebo kombinácii oboch jazykov.

Do programu sa zapísalo desať študentov: väčšina si zvolila švédčinu, niektorí kombinovali oba jazyky a ja som bol jediný, kto sa rozhodol absolvovať výlučne nemecký modul. Netušil som, že budem jediným študentom prijatým do tohto modulu. Samozrejme, na vybraný modul som sa neprijal sám – niekto o tom musel rozhodnúť. Ak sa takéto rozhodnutie prijalo, mohlo sa predvídať, že môžem byť jediným zapísaným študentom na niektoré predmety, a že z toho môžu vzniknúť problémy pri organizácii štúdia. Skutočnosť sa potvrdila – prijatie jediného študenta do nemeckého modulu sa ukázalo ako nesprávne rozhodnutie. Potvrdzuje to aj zápisnica a návrh Rady študijného programu germánske štúdiá, podľa ktorých sa má zaviesť minimálny limit piatich študentov na realizáciu čistej germanistiky.

Kým moji spolužiaci prechádzali štúdiom hladko, podľa stanoveného študijného plánu a riadnej výučby všetkých predmetov, moje štúdium ,,jediného prijatého“ bolo od začiatku „iné“. Musel som sa neustále prispôsobovať nečakaným situáciám a riešiť organizačné či výučbové komplikácie. Už ako študent som upozorňoval na chyby a nedostatky štúdia, aby som sa napokon ako absolvent v stanovisku Rady študijného programu germánske štúdiá po skončení štúdia dozvedel, že moje mnohé výhrady sa nezakladajú na pravde.

Časť stanoviska Rady študijného programu 

Verejne prístupná zápisnica k zavedeniu limitu 

NEDOSTATKY VO VÝUČBE A NEPREHĽADNÁ ORGANIZÁCIA ŠTÚDIA

1. Žiadne vyučovanie troch povinne voliteľných predmetov

V povinne voliteľných predmetoch regionálny projekt, literatúra a film a vybrané diela švajčiarskej literatúry 20. a 21. storočia, ktoré som absolvoval v letnom semestri 2023 sa neuskutočnila ani jediná minúta výučby v učebni, hoci tieto predmety boli akreditované v prezenčnej a seminárnej forme. Zároveň išlo o porušenie obsahov informačných listov predmetov, keďže žiadna v nich uvedených učebných tém nebola vyučujúcimi odučená. Podľa informačných listov týchto predmetov mala byť forma výučby seminárna a metóda štúdia prezenčná.

Predmety som absolvoval bez akékoľvek reálneho vyučovania, čo bolo problematické z hľadiska interných predpisov fakulty, zákona o vysokých školách, ako aj akreditačných štandardov. Ukončenie predmetov prebehlo výlučne formou individuálnych zadaní, čo predstavovalo sporný postup, a to aj v situácii, keď som bol jediným zapísaným študentom týchto predmetov. Takýto spôsob realizácie a ukončenia predmetov mi navrhla katedra.

Po skončení štúdia som na túto skutočnosť upozornil príslušnú katedru, dekana Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, rektora Univerzity Komenského, Slovenskú akreditačnú agentúru pre vysoké školstvo, ako aj Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Ich stanoviská podrobnejšie analyzujem vo svojom druhom blogu: https://igor76.blog.pravda.sk/2025/09/01/filozoficka-fakulta-uk-pod-lupou-2-kontrola-kvality-studia-a-reakcie-institucii/

Dôkazom o žiadnej výučbe týchto predmetov sú aj moje e-maily zo dňa 9.5.2023 s odoslaním individuálnych zadaní 

2. Nerealizované dva povinne voliteľné predmety 

Počas môjho štúdia neboli realizované dva povinne voliteľné predmety v bloku B5 študijného plánu programu. Profilový predmet viacjazyčnosť a predmet dejiny nemeckojazyčnej periodickej tlače, ktoré mali mať prezenčnú formu výučby, neboli počas celého obdobia môjho štúdia vôbec otvorené (t. j. nerealizovali sa), a preto som ich nemohol absolvovať. Zároveň nebolo možné si namiesto nich zvoliť iné predmety s prezenčnou formou výučby v rámci bloku B5, pretože v ponuke sa nenachádzali žiadne ďalšie prezenčné predmety okrem e-learningových v anglickom jazyku.Tvorcovia študijného plánu pre nemecký modul daného programu nezostavili v tomto bloku dostatočne pestrú ponuku povinne voliteľných predmetov s prezenčnou formou výučby.

Profilové predmety pritom zásadným spôsobom prispievajú k dosiahnutiu cieľov a vzdelávacích výstupov akreditovaného študijného programu. O to väčším paradoxom bola skutočnosť, že vyučujúcim týchto predmetov mal byť prorektor pre medzinárodné vzťahy, ktorý bol zároveň spolugarantom študijného programu germánske štúdiá a vedúcim príslušnej katedry.

Bolo pozoruhodné, že tieto dva predmety, zaradené do vlastného študijného programu, vôbec neboli pre mňa realizované, a musel som ich nahradiť dvomi inými predmetmi z cudzích študijných programov. Ich odporúčaný ročník otvorenia a realizácie pritom bol 1. alebo 2. Keď som bol v druhom ročníku tohto programu a modulu, o ročník nižšie boli dve až tri študentky toho istého programu a modulu. Účasť na týchto predmetoch mohla byť teda zabezpečená minimálne pre 3–4 študentov.

Štandardy pre študijný program (účinné do 31.8.2024), verejne dostupné na: https://saavs.sk/wp-content/uploads/2020/09/Standardy-pre-studijny-program-2.pdf

3. Nedostatočný počet povinne voliteľných predmetov s prezenčnou formou výučby v bloku B5 pre študentov výlučne nemeckého modulu 

Počet dostupných prezenčných predmetov (6) bol nižší než počet predmetov (9), ktoré musí študent absolvovať. Ak som si ako študent výlučne nemeckého modulu chcel v rámci povinne voliteľného výberu vybrať a absolvovať predpísaný počet 9 predmetov v nemčine, ktoré majú prezenčnú formu výučby, jednoducho to nebolo možné. Možnosťou bolo len absolvovanie troch e-learningových predmetov v anglickom jazyku pre získanie potrebného počtu kreditov v tomto bloku.

Tieto kurzy však boli zamerané predovšetkým na preklad a tlmočenie (najmä na prácu s CAT nástrojmi a databázami a pod.). V študijnom pláne nemeckého modulu programu, ktorý je výrazne orientovaný na literatúru, kultúru a reálie…., sa pritom nenachádzajú ani povinné, ani povinne voliteľné predmety s prezenčnou formou výučby so zameraním na tlmočníctvo či preklad. Z týchto dôvodov sa zápis a absolvovanie troch e-learningových kurzov v angličtine javí ako málo relevantný pre študentov modulu, ktorí neplánujú profesionálnu kariéru v oblasti prekladu/tlmočenia.

Časť študijného plánu pre blok B5, verejne dostupný

Ako som napokon získal 27 kreditov v bloku B5 svojho študijného programu? Aby som splnil túto podmienku, teda úspešne absolvoval 9 predmetov v tomto bloku, vyzeralo to v praxi na príslušnej katedre Filozofickej fakulty takto:

dva predmety sa vôbec neotvorili pre výučbu (1. Viacjazyčnosť, 2. Dejiny nemeckojazyčnej periodickej tlače);

dva predmety prebehli bez akejkoľvek výučby (3. Literatúra a film, 4. Vybrané diela švajčiarskej literatúry 20. a 21. storočia);

len dva predmety boli reálne vyučované (5. Politické reálie nemecky hovoriacich krajín s porušovaním učebných osnov, 6. Vybrané diela staršej nemeckej literatúry);

a preto som si musel vybrať až päť predmetov (za 15 kreditov) z cudzích študijných programov, ktoré som aj absolvoval.

V najpočetnejšom bloku predmetov môjho akreditovaného študijného programu som reálne formou riadnej výučby absolvoval iba dva z predpísaných deviatich predmetov a v súlade s učebnými osnovami len jeden (vybrané diela staršej nemeckej literatúry).

Takto nastavený systém nerešpektoval obsahovú náplň študijného programu, ktorý som si ako študent zvolil. Aký malo pre mňa zmysel vybrať si tento program, keď mi vysoká škola nezabezpečila jeho plnohodnotnú realizáciu, nerešpektovala jeho platnú štruktúru a bol som nútený improvizovať a dopĺňať predmety z cudzích programov len preto, aby som vôbec mohol štúdium dokončiť?

4. Nerešpektovanie odporúčaného študijného plánu programu germánske štúdiá

Štúdium na vysokých školách sa v súlade s platnými predpismi realizuje podľa predpísanej skladby študijného programu, čo znamená absolvovanie štúdia v súlade s odporúčaným študijným plánom a riadnou výučbou všetkých predmetov. Tento plán určuje štruktúru štúdia a rozdelenie predmetov na povinné, povinne voliteľné alebo výberové.

Podľa študijného plánu programu germánske štúdia som mal počas magisterského štúdia absolvovať celkovo 23 predmetov typu A a B (6 povinných a 17 povinne voliteľných). Študijný plán programu je verejne dostupný na webovej stránke katedry. Predpísaná skladba povinných a povinne voliteľných predmetov uvedená v tomto študijnom pláne je identická so skladbou platnou počas môjho štúdia: https://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/studijneplany/2025-2026/FiF/SK/moGE.xml

V skutočnosti bolo pre mňa formou riadneho vyučovania realizovaných len 15 predmetov zo študijného plánu v blokoch A a B. Dva z týchto predmetov pritom tvorili semináre k diplomovej práci, ktoré nemajú štandardný vyučovací formát ako bežné predmety. Reálne sa tak spôsobom riadneho vyučovania, aj po započítaní diplomových seminárov, uskutočnilo približne 65 % výučby, keďže z celkového počtu 23 predmetov predpísaných akreditovaným študijným plánom pre bloky A a B bolo týmto spôsobom zabezpečených len 15.

Ani realizovaná výučba 15 predmetov neprebiehala vždy v súlade so schválenými učebnými osnovami. Zopakujem, že 3 predmety zo svojho študijného plánu som absolvoval, ale bez vyučovania.

Absolvoval som napokon aj viaceré povinné a povinne voliteľné predmety (spolu 5), ktoré nepatrili do odporúčaného zoznamu povinných a povinne voliteľných predmetov môjho študijného programu. Išlo o predmety, ktoré boli určené pre iné študijné programy a ktoré neboli súčasťou akreditovanej skladby poviných a povinne voliteľných predmetov študijného programu germánske štúdiá. Tento postup bol v rozpore s predpismi a pravidlami vysokých škôl, podľa ktorých sú študentky a študenti povinní zapisovať si predmety v súlade so svojím študijným programom a odporúčaným študijným plánom. Výnimku z tohto princípu predstavujú napríklad akademické mobility na iných univerzitách, pri ktorých si študenti môžu dať uznať predmety absolvované v zahraničí.

V dôsledku uvedených skutočností nebola časť štúdia realizovaná prostredníctvom žiadnej výučby a ďalšia časť bola realizovaná mimo rámca môjho akreditovaného študijného programu. Táto situácia objektívne vedie k záveru, že som časť štúdia absolvoval výlučne formou samostatného samoštúdia, resp. absolvoval časť štúdia patriacu k iným študijným programom, a to bez toho, aby bol takýto postup formálne schválený ako úprava študijného programu, zmena študijného plánu alebo iný postup predpokladaný platnými predpismi.

Napriek uvedeným skutočnostiam mi bol v tomto študijnom programe udelený magisterský titul, čo podľa môjho názoru poukazuje na systémový rozpor. Titul bolo možné získať aj bez absolvovania dvoch predmetov zo študijného plánu, bez žiadnej výučby troch predmetov predpísaných akreditovaným študijným plánom, a dokonca aj absolvovaním piatich predmetov z iných študijných programov.

Takýto stav vo mne vyvolal oprávnené otázky o súlade medzi formálne deklarovanými podmienkami, pravidlami a predpismi štúdia a ich faktickou realizáciou v praxi.

V záujme objektivity však uvádzam, že časť štúdia prebiehala bez akýchkoľvek problémov, bola riadne odučená a v súlade s učebnými osnovami…..

Zoznam piatich cudzích a absolvovovaných predmetov 

1. Frazeológia;

2. Vybrané aspekty z lexikológie;

3. Simultánne tlmočenie 1;

4. Vybrané diela modernej nemeckej literatúry 2,

5. Médiá vo vyučovaní nemeckého jazyka.

Absolvovanie týchto predmetov potvrdzuje dodatok k diplomu, ktorý je zverejnený v inej časti blogu.

Študijný plán cudzieho učiteľského študijného programu s danými predmetmi

Študijný plán germánske štúdiá 2023/2024 bez uvedených predmetov

5. Porušovanie obsahov informačných listov 

Niektorí vyučujúci porušovali obsahy informačných listov niektorých predmetov, ktoré sú záväznými orientačnými dokumentmi schválenými v procese akreditácie. Príkladov je viac, spomeniem len dva.

Prvý príklad: Povinný predmet praxeológia prekladu a tlmočenia mal stanovené podmienky absolvovania, medzi ktoré patrila napríklad písomná prezentácia vlastných skúseností a odporúčanie do praxe a pre prax. V skutočnosti však predmet skončil vypracovaním podnikateľského plánu zameraného na oblasť tlmočenia a prekladu – odklonom od pôvodných podmienok, čo ukazuje, že realita štúdia sa nie vždy zhoduje s predpismi.

Ako absolvent nemeckého modulu študijného programu zameraného hlavne na literatúru, kultúru a reálie som sa ani nestal tlmočníkom či prekladateľom, a absolvovanie tohto predmetu predstavovalo skôr povinnú jazdu. Predmet vyučovala garantka študijného programu germánske štúdiá.

Informačný list predmetu 

Ukážka podnikateľského plánu 

Môj e-mail z 12.4.2024

V tomto e-maily zasielam vypracovaný podnikateľský plán. Zároveň e-mail dokazuje, koľko energie som musel investovať do riešenia problémov počas môjho štúdia aj pred štátnicami.

Druhý príklad: Nastala situácia, že som bol jediným študentom, ktorý si v prvom ročníku v letnom semestri 2023 zapísal a absolvoval povinne voliteľný predmet regionálny projekt (4 kredity). Teoreticky som si mohol predmet zapísať aj o rok neskôr, avšak v danom čase nebolo možné predvídať, či sa do študijného programu germánske štúdiá v nasledujúcom roku prihlásia noví študenti, ani či by som sa opätovne neocitol v rovnakej situácii ako jediný zapísaný študent. Z tohto dôvodu som sa rozhodol absolvovať predmet už v letnom semestri 2023.

Hoci bol predmet akreditovaný v prezenčnej forme, seminárna výučba sa pre mňa ako jediného študenta neuskutočnila. Bolo mi oznámené, že výučba sa pre jedného študenta realizovať nebude, a preto sa výučba jednotlivých tém podľa osnovy predmetu neuskutočnila. Vyučujúcim predmetu mal byť spolugarant študijného programu germánske štúdiá.

Podľa informačného listu predmetu boli podmienky absolvovania pomerne pestré: aktívna účasť na seminári, prezentácia referátu a jeho následné písomné vypracovanie. Ako záverečný výstup sa uvádza buď spoločne pripravená publikácia (uverejnená v odbornom periodiku alebo na webovej stránke katedry), alebo skupinový terénny výskum.

V praxi mi však bola ako podmienka absolvovania určená individuálna úloha – vypracovanie dátovej tabuľky v programe Excel a súhrnu vo Worde. Nie je mi zrejmé, do akej miery tento spôsob ukončenia predmetu zodpovedal podmienkam uvedeným v informačnom liste, keďže takáto forma ukončenia tam nie je explicitne uvedená.

Zadanie spočívalo v systematickom prechádzaní starších periodík písaných historickým a ťažšie čitateľným nemeckým písmom (napr. Grenzbote), vyhľadávaní konkrétneho pojmu a zaznamenávaní jeho frekvencie výskytu spolu s údajmi o názve periodika, dátume vydania, počte strán, tematickom zameraní a ďalších relevantných náležitostiach. Časovo aj technicky bola táto činnosť mimoriadne náročná – musel som prejsť viac ako 400 článkov.

Práca so starým nemeckým písmom si vyžadovala vysokú mieru sústredenia a presnosti. Úloha rozvíjala najmä trpezlivosť, vytrvalosť a systematickosť, miestami však pripomínala skôr administratívnu alebo štatistickú činnosť než typickú vysokoškolskú bádateľskú prácu. Neposkytovala výraznejší priestor na hlbšiu analytickú či interpretačnú prácu so získanými údajmi. Mal som pocit, že zadanie spočívalo predovšetkým v zbere dát a vypracovaní súhrnu bez ich následného využitia, napríklad pri príprave publikácie, čo by viac zodpovedalo deklarovaným výsledkom vzdelávania. Domnievam sa, že obdobný typ úlohy bolo možné realizovať na menšom rozsahu článkov a následne pracovať s výsledkami tvorivejším a analytickejším spôsobom. Zároveň platí, že obdobnú úlohu si každý človek môže zrealizovať aj samostatne doma, bez toho, aby bol študentom vysokej školy. To naznačuje, že táto úloha nemala výraznejšiu špecifickú pridanú hodnotu ako súčasť vysokoškolského štúdia.

Výsledkom mojej práce bola databáza údajov v programe Excel a súhrnný text vo Worde. Tento výstup pôsobil skôr ako podkladová fáza pre ďalšie spracovanie. Otázkou však zostáva, do akej miery možno takúto formu výstupu považovať za komplexné naplnenie koncepcie predmetu regionálny projekt.

Zároveň však uznávam, že zadanie malo bádateľský charakter. V rámci úlohy som sa oboznámil so staršími periodikami, historickým písmom a postupmi systematického zberu dát, pracoval som s historickými prameňmi a získal nové poznatky o vybranej osobnosti. Prakticky som tak aplikoval niektoré výstupy vzdelávania, konkrétne bádateľskú prácu, prácu s historickými písomnými prameňmi.

Zdroj, ktorý dokazuje, aká náročná bola práca s historickým a ťažko čitateľným písmom:  https://www.difmoe.eu/view/uuid:f7477d24-52c6-43df-bf02-5fc0f49c167d?page=uuid:b7325eef-0d20-44a0-92a4-3b6d9b2d509a&fulltext=Grenzbote

Ukážka historického časopisu Grenzbote 

Informačný list predmetu regionálny projekt

Odovzdanie individuálneho zadania

Časť tabuľky v Exceli 

Časť súhrnu vo Worde

Štátnicové predmety

Témy pre esej štátnicového predmetu jazyk a kultúra sa vyberali z povinného predmetu intelektuálne dejiny nemecky hovoriacich krajín, ktorý sa realizoval v letnom semestri 2023 a vyučoval v slovenskom jazyku. V čase jeho realizácie som samozrejme netušil, že sa zúčastňujem vyučovania predmetu, z ktorého sa neskôr vyberú témy pre štátnicovú esej písanú v nemeckom jazyku. Podľa vtedy platného informačného listu sa však témy pre štátnicovú esej mali vyberať z povinne voliteľných predmetov.

Ospravedlnením nemôže byť ani plánovaná aktualizácia informačného listu štátnicového predmetu jazyk a kultúra, podľa ktorej má byť esej vybraná aj z povinných predmetov. Táto aktualizácia sa mala realizovať až po prvom termíne štátnej skúšky (4.6.2024). Podľa zápisnice zo dňa 10.4.2024 si mali študenti zároveň najneskôr do 15.5.2024 vybrať jeden tematický okruh pre esej, hoci potrebná aktualizácia informačného listu ešte nebola uskutočnená. Kým sa konala prvá štátna skúška 4.6.2024, platil teda stále pôvodný informačný list. Skutočnosť, že som sa písania štátnicovej eseje zúčastnil až 26.8.2024, nemení podstatu problému.

Harmonogram o prvom termíne štátnej skúšky dňa 4.6.2024

Zoznam tém pre štátnicovú esej z jedného povinného predmetu na odkaze:

MoGE_statnice_GERMANISTIKA_FINAL_jeden_areal

Informačný list povinného predmetu intelektuálne dejiny nemecky hovoriacich krajín z ktorého sa napokon vybrali témy pre štátnicovú esej 

Informačný list štátnicového predmetu jazyk a kultúra v pôvodnom znení 

Návrh aktualizácie obsahu informačného llistu štátnicového predmetu jazyk a kultúra po prvom termíne štátnej skúšky 

V druhom štátnicovom predmete spoločensko-politické reálie obsah 5 štátnicových okruhov zahŕňal aj neprebrané učivo predmetu politické reálie nemecky hovoriacich krajín z ktorého sa štátnicové témy vyberali.

Zoznam tém prebraných na vyučovaní v roku 2023 počas môjho  absolvovania predmetu politické reálie nemecky hovoriacich krajín

Zoznam tém prebraných na vyučovaní v roku 2024

V roku 2024 došlo k zmene tematického zamerania predmetu. Vyučujúca prispôsobila a zmenila témy tak, aby už zodpovedali obsahu uvedenému v informačnom liste. Predmet som v tom čase už mal absolvovaný, preto som sa týchto zmien nezúčastnil.

Informačný list k predmetu politické reálie nemecky hovoriacich krajín zo zoznamom tém, ktoré mali byť vždy súčasťou výučby

Zoznam 5 tematických okruhov štátnicového predmetu spoločensko-politické reálie, ktoré boli vytvorené  presunom a prekladom z informačného listu predmetu politické reálie nemecky hovoriacich krajín

Problematické zloženie skúšobnej komisie pre štátne skúšky pri dvoch štátnicových predmetoch

Podľa vtedy platného znenia zákona o vysokých školách mali byť v skúšobnej komisii pre magisterské štátne skúšky najmenej dvaja členovia pôsobiaci na funkčných miestach profesorov/docentov. Z presného zloženia skúšobných komisií, ktoré mi neskôr poskytla UK vyplýva, že pri dvoch štátnicových predmetoch bol prítomný iba jeden člen s funkčným miestom docenta alebo profesora, čo bolo v rozpore so zákonnými požiadavkami na zloženie komisie. Ministerstvo školstva potvrdilo toto moje tvrdenie v jednom stanovisku.

Chybný zápis o štátnych skúškach

Katedra KGNŠ  vygenerovala zápis, ktorý obsahoval nadhodnotený počet vyučujúcich.

Časť zápisu 

V roku 2024 mal ,,zápis“ nasledovnú štruktúru:

• Celkový počet členov komisie: 15
• Predsedovia komisie: 4
• Členovia komisie: 9 (vrátane vyučujúcej, ktorá už na katedre nepôsobí)

Počet uvedených mien (13) nekorešponduje s počtom členov komisie (15) v tlačive.  Do zápisu sa asi podpísali len fyzicky prítomní členovia komisie, čím vznikol nepresný, komplikovaný a neprehľadný záznam s 9 prázdnymi riadkami. Tento prístup k evidencii skúšok vytvára právne a akademické nejasnosti. Bežná prax zahŕňa presné generovanie zápisníc v systéme AiS2 pre jednotlivé skúšky, bez nejasností a prázdnych riadkov a ich riadnu archiváciu v elektronickom systéme ihneď po vykonaní poslednej skúšky. 

NEJASNÉ HODNOTENIE DIPLOMOVEJ PRÁCE

Nezrovnalosti v štruktúre posudkov 

Pri hodnotení diplomových prác sa nepoužívala jednotná štruktúra posudkov. Niektorí študenti mali k dispozícii posudky vo forme tabuľky s jasne stanovenými kritériami (metodológia, formálna stránka, jazyková úroveň), zatiaľ čo iní – vrátane mňa – dostali oponentský posudok ako voľné „stručné vyjadrenie k niektorým aspektom“. Tento rozdiel spôsobil, že hodnotenia neboli porovnateľné a znížila sa ich transparentnosť. Tým sa narušila zásada rovnakého prístupu k študentom a vytvoril sa priestor pre subjektívne a nejednoznačné hodnotenie.

Ukážka správnej štruktúry časti posudku na katedre KGNŠ

Spôsob hodnotenia mojej diplomovej práce na Filozofickej fakulte UK https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildMBO0&sid=E453B9399FE150D68A32B1992C29&seo=CRZP-detail-kniha

Každá diplomová práca je hodnotená dvoma hodnotiteľmi. Vypracujú sa posudky, ktoré by mali mať profesionálnu a logickú štruktúru a zahŕňať viaceré úrovne hodnotenia. Posudky by mali analyzovať kľúčové aspekty záverečnej práce, ako sú: úroveň spracovania literatúry, logické členenie práce, správnosť citovania a bibliografických odkazov podľa normy, jazyková správnosť (pravopis, gramatika), formálna úprava, pripomienky, námety a odporúčania atď. Mali by byť vypracované komplexne a vyvážene, obsahovať pozitíva aj negatíva práce. Obzvlášť pri negatívnom hodnotení je nevyhnutné podrobne zdôvodniť uvedené výhrady s presnými argumentmi.

Najskôr sa vyjadrím k procesu, ktorý viedol k udeleniu hodnotenia diplomovej práce (DP). Oponentka bola zrejme školiteľom vybraná až na druhý pokus, pričom k tomu došlo asi 6 pracovných dní pred obhajobou podľa zverejnenie mena oponentky v elektronickom systéme. Konkrétne 3. júna 2024 školiteľ vložil do systému AiS2 oponentku č. 1, no neskôr ju vymenil za oponentku č. 2. Oponentka č. 2 nahrala vypracovaný posudok do systému AiS2  dňa 5. júna 2024 o 23:32:00. Obhajoba sa konala 11. júna 2024. Snímky obrazovky mám k dispozícii.

Vzniklo oprávnené podozrenie, že nebol dostatočný čas na vypracovanie oponentského posudku. Nedostatok času na prečítanie práce môže viesť k povrchnému hodnoteniu, čím sa znižuje jeho odbornosť a dôveryhodnosť.

Jedným z problémových momentov udelenia negatívneho hodnotenia D bolo nezodpovedanie otázky v ramci obhajoby, ktorá nebola uvedená v školiteľskom posudku ani položená počas obhajoby.

Chyby v posudkoch 

Čo sa týka obsahu oboch posudkov, nachádzajú sa v nich chyby – jazykové, formálne a obsahové. 

Jazykové a formálne chyby v oponentskom posudku (7):

bc.“ → správne „Bc.“

„otázka sa dotýka jazyka a jeho funkciám“ → správne „jeho funkcií“;

„detailom, ktoré v interpretácií“ → ak ide o jednotné číslo, správne „v interpretácii“, ak o množné číslo, správne „v interpretáciách“;

„dokladá na miestne“ → správne „mieste“;

,,pre analýzu textu“ → správne ,,analýza textov„, pretože boli analyzované tri texty troch diel, nie jeden;

„výsledkov analýzy diela“ → správne „analýza diel“, pretože boli analyzované tri diela, nie jedno;

„analýza jej diela“ → správne „analýza diel“, pretože boli analyzované tri diela, nie jedno.

Oponentský posudok 

Ukážkový oponentský posudok z Filozofickej fakulty v Česku (zdroj:https://portal.ujep.cz/portal/studium/prohlizeni.html).

Formálne chyby v školiteľskom posudku (minimálne 1)

– „Sie ist anschließend in der Analyse..… ?“ → nedokončená veta

Ďalšia možná formálna chyba?

V školiteľskom posudku sa nachádza dlhšia vetná konštrukcia  s naznačením typického nemeckého  ustáleného spojenia zum einen (na jednej strane) – zum anderen (na druhej strane) Toto spojenie sa používa najmä na vyjadrenie protikladných tvrdení aj v nemeckom jazyku. Problémom je, že v dlhom vetnom súvetí chýba druhá časť zum anderen (na druhej strane).

Veta zo školiteľského posudku

In der Einleitung erwähnt der Verfasser einige für sein Thema relevanten Untersuchungen von Brežnás Werk, die er weiterführen möchte, indem er zum einen ein „vollständigeres Bild“ (S. 16) zeichnen, das heißt das Vorhandensein von Schlüsselbegriffen der interkulturellen Literaturwissenschaft in Brežnás Werk sozusagen komplettieren will.

Preklad vety:

V úvode autor spomína niekoľko výskumov diel/diela Brežnej, ktoré sú relevantné pre jeho tému a na ktoré chce nadviazať tým, že na jednej strane poskytne „úplnejší obraz“ (s. 16), čo znamená, že takpovediac chce skompletizovať prítomnosť kľúčových pojmov interkultúrnej literárnej vedy v diel/dielach Brežnej.

Časť mojej diplomovej práce s vetou, že v predloženej diplomovej práci sa poskytne úplnejší obraz interkultúrnych motívov.

Školiteľský posudok 

Nejasné hodnotenie diplomovej práce 1

Po preskúmaní posudkov som si všimol, že počet vymenovaných hlavných nedostatkov diplomovej práce bol pomerne obmedzený a nešlo o výraznejší súbor obsahových chýb, na základe ktorých by bolo možné presvedčivo zdôvodniť výsledné hodnotenie práce. Zaujímavé je aj to, že hlavný obsahový nedostatok (hybridita), ktorý identifikoval školiteľ, sa v oponentskom posudku vôbec neobjavuje. Tento úzky rozsah explicitne pomenovaných výhrad vyvolával otázku, či posudky samé o sebe poskytli dostatočné a presné zdôvodnenie navrhovaného hodnotenia diplomovej práce.

V posudkoch úplne absentovalo hodnotiace kritérium, týkajúce sa formálnej stránky diplomovej práce (jazyk, gramatika, preklepy, štylistika) alebo detailnejšie zhodnotenie kvality analytickej časti, ktorá je najdôležitejšou súčasťou diplomovej práce. Rovnako chýbalo výraznejšie vyzdvihnutie pozitívnych aspektov práce. Posudky preto neposkytli komplexný obraz o celkovej kvalite diplomovej práce.

Navyše, školiteľský posudok je vypracovaný v nemeckom jazyku a obsahuje nedokončenú vetu, zatiaľ čo oponentský posudok, vyhotovený v slovenskom jazyku, obsahuje niekoľko preklepov. Uvedené nedostatky – nedokončená veta a jazykové chyby – negatívne ovplyvňujú celkový dojem z posudkov a znižujú mieru celkovej profesionality, ktorá sa pri hodnotení záverečných prác na vysokej škole legitímne očakáva.

Zoznam hlavných nedostatkov diplomovej práce podľa školiteľskom posudku

1. Nedostatočne precízna formulácia výskumnej otázky

Výskumná otázka práce mala byť podľa posudku formulovaná presnejšie a jasnejšie odvodená z teoretických východísk a existujúceho výskumného stavu („Die Fragestellung einer Magisterarbeit sollte jedoch präziser …“).

2. Stručný záver práce

Nedostatky práce sa podľa školiteľa prejavujú aj v príliš krátkom závere (knappe Zusammenfassung). Táto kritika nadväzuje aj na nedokončenú vetu (Sie ist anschließend in der Analyse………)

3. Nezohľadnenie konceptu hybridity ako centrálneho pojmu.

Práca mala byť podľa posudku koncepčne vystavaná aj na pojme hybridity („den … zentralen Begriff der Hybridität zugrunde legen müssen“).

4. Existencia ďalších, bližšie nešpecifikovaných nedostatkov.

Posudok poukazuje aj na „ niektoré ďalšie nedostatky“ diplomovej práce, ktoré však nie sú konkretizované ani obsahovo, ani formálne a preto nie sú spätne preskúmateľné. („Auf manche anderen Mängel …“).

Poznámka:

Školiteľ odôvodnil známku D v podstate len uvedením menšieho počtu nedostatkov spometých vyššie, ako napríklad neprecízne formulovaná výskumná otázka. Ako ďalší nedostatok práce uviedol príliš stručný záver. Poukázal aj na to, že v práci nebol rozpracovaný pojem hybridity, ktorý považuje za kľúčový. Zároveň dodal, že existujú aj ďalšie nedostatky, ktoré však už bližšie nekonkretizoval.

Zoznam hlavných nedostatkov diplomovej práce podľa oponentskom posudku

1. Nedostatočné prepojenie teoretickej a interpretačnej časti práce a opakovanie myšlienok

Oponentka poukazuje na absenciu užšieho prepojenia medzi teoretickou a interpretačnou časťou, keďže sa v diplomovej práci miestami opakujú myšlienky.

2. Oddelené spracovanie analyzovaných motívov

Autor podľa posudku analyzované motívy oddeľuje, čo však nie je úplne možné.

3. Mierny prejav roztrieštenosti diplomovej práce v závere

Roztrieštenosť práce sa podľa oponentky mierne prejavuje v závere práce.

4. Nedostatočné zdôraznenie úlohy jazyka v závere práce

V závere práce nie je dostatočne akcentovaný význam jazyka, jeho funkcií a spôsobu použitia.

Poznámka:

Skutočnosť: V teoretickej časti som pojem Heimat nedefinoval. Zároveň neboli v posudku vymenované ďalšie pojmy, ktoré som skutočne definoval ako napríklad Kultur,  Sprache alebo Interkulturalität atď.

Obsah mojej diplomovej práce 

Tvrdenie školiteľa: Záver, zhrnutie práce (Zusammenfassung) je príliš stručný (knapp).

Skutočnosť:

Toto tvrdenie nezodpovedá skutočnému rozsahu záveru. Podľa smernice UK sa odporúča, aby záver mal minimálne dve strany; môj záver mal pritom tri strany.

Časť verejne dostupnej smernice UK 

Rozsah záveru mojej diplomovej práce (tri strany)

Tvrdenie školiteľa: Na obhajobe som nezodpovedal otázku položenú v posudku, ktorá sa týkala hybridity.

Skutočnosť: Otázka nebola v posudku konkrétne definovaná, a preto sa na ňu nedalo reagovať žiadnym spôsobom. Zároveň nebola položená ani počas obhajoby.

Tvrdenie oponentky: ,,Otázkou práce nebolo zaradenie diel autorky do interkultúrnej literatúry, ale komplexnejšia analýza jej diela aj vzhľadom na jazyk, jeho úlohy a použitie, čo by autor mohol v závere zdôrazniť“.

Skutočnosť: Explicitne som nepoužil formuláciu typu: „Výskumná otázka tejto práce sa týkala hlavne jazyka, úloh a použitia“. V závere práce však už na začiatku  zdôrazňujem, že jej hlavná priorita spočívala v analýze jazyka. (Ein besonderer Fokus dieser Arbeit lag hierbei auf der Analyse der Sprache – Zvláštny dôraz tejto práce bol kladený na analýzu jazyka). Zároveň sú výsledky práce sumarizované predovšetkým z pohľadu jazyka a jeho funkcií. Záver teda výrazne reflektuje výsledky analýzy hlavne s ohľadom na jazyk – sumarizuje a jasne ukazuje, že jazyk bol stredobodom práce.

Nejasné hodnotenie diplomovej práce 2

Informačný list štátnicového predmetu

Z obsahu informačného listu k predmetu Obhajoba diplomovej práce vyplývalo, že hodnotenie diplomovej práce malo byť založené na viacerých jasne definovaných kritériách. Medzi tieto kritéria patrili napríklad:

jazyková a štylistická úroveň práce, formálna úprava,

správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov,

posúdenie originality práce prostredníctvom protokolu originality z centrálneho registra, ku ktorému sa majú v posudkoch vyjadriť školiteľ aj oponent. Školiteľ uviedol iba všeobecné konštatovanie „Práca prešla kontrolou originality“, oponentka sa k protokolu originality vôbec nevyjadrila.

V posudkoch k diplomovej práci však tieto kritéria neboli reflektované. Nedodržanie viacerých bodov obsahovej náplne štátnicového predmetu v posudkoch tak predstavovalo porušenie obsahu informačného listu a zároveň potvrdilo nejasnosť hodnotenia diplomovej práce. Keďže obhajoba má logicky nadväzovať na posudky, uvedené kritériá zrejme neboli súčasťou môjho hodnotenia ani pri samotnej obhajobe.

Chyby v dokladoch o vzdelaní 

Aj po skončení štúdia som musel riešiť ďalšie problémy, tentoraz administratívneho charakteru. K pochybeniam pri organizácii štúdia a k chybným posudkom sa pridali aj chyby vo vystavených dokladoch o vzdelaní. Vo vysvedčení o štátnych skúškach a v dodatku k diplomu pri niektorých predmetoch chýbal ich názov v anglickom jazyku. Po jesenných promóciách som preto požiadal o dodatočnú opravu dokladov. Dňa 4.11.2024 som sa zo študijného oddelenia dozvedel, že katedra KGNŠ zabudla preložiť niekoľko predmetov do angličtiny.

E-mail zo študijného oddelenia zo dňa 4.11.2024

Chybné doklady o vzdelaní, ktoré mi boli odovzdané na promóciach a museli byť opravené 

Spôsob riešenia podnetov a štýl komunikácie

Podnety som podal UK v septembri 2024, písomná odpoveď, bola doručená Univerzitou Komenského až koncom marca 2025. Jadrom odpovede boli hlavne vyjadrenia predstaviteľov Rady študijného programu germánske štúdiá.

Rekapitulácia mnohých nedostatkov  v študijnom programe germánske štúdiá (nemecký modul), ktorý som absolvoval v roku 2024 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského 

I. Nedostatky v dokumentácii a rozhodnutiach

Rozhodnutie o prijatí študenta – chybné rozhodnutie pri prijatí jedného uchádzača do nemeckého modulu študijného programu.

Študijný plán – nedostatočná ponuka povinne voliteľných predmetov s prezenčnou formou výučby v bloku B5.

Posudky a hodnotenie diplomovej práce – vecné a formálne chyby, nedostatky v procese a kritériách hodnotenia.

Zápis o štátnych skúškach – nesprávne vyhotovenie zápisu, v ktorom bol uvedený nadhodnotený počet členov komisie (13), čo nezodpovedalo skutočnému stavu.

Doklady o vzdelaní – chyby vo vydaných dokladoch, chýbajúci preklad niektorých predmetov do angličtiny.

II. Nedostatky v priebehu štúdia

Predmety bez výučby – tri predmety boli absolvované bez akejkoľvek reálnej výučby.

Neotvorené predmety – dva predmety neboli otvorené na výučbu, hoci tvorili súčasť akreditovaného študijného plánu.

Porušovanie učebných osnov – realizácia niektorých predmetov nebola v súlade so schválenými učebnými osnovami.

Štátne skúšky – nedodržanie zákonnej podmienky účasti najmenej dvoch docentov alebo profesorov pri dvoch predmetoch štátnej skúšky.

Cudzie študijné programy – absolvovanie piatich predmetov z iných študijných programov, čo síce umožnilo dokončenie štúdia, ale poukazuje na nedostatočné zabezpečenie realizácie v rámci vlastného programu a nerešpektovanie jeho platného opisu.

Cudzie zdroje použité v blogu

www.crzp.sk

webová stránka Filozofickej fakulty

www.zákonypreludi.sk