igor76

Poslaním vysokých škôl je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.  Hlavné úlohy vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania sú poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť. 

Takto definuje zákon poslanie vysokých škôl. V realite by to malo znamenať kvalitné vysokoškolské vzdelávanie, objektívne hodnotenie a konzistentný prístup ku každému študentovi. Tento  blog je o skúsenosti so štúdiom, kde sa akademické ideály často stretávali s realitou, ktorá im celkom nezodpovedala. V blogu vymenujem problémy, ktoré sa týkali samotných základov akademického života: rovného prístupu všetkých študentov ku kvalitnému vzdelaniu, spravodlivého hodnotenia, dodržiavania zákona o vysokých školách, akreditačných štandardov a interných predpisov.

V roku 2022 som ukončil bakalárske štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v študijnom programe so zameraním na nemecký jazyk. Nemohol som pokračovať v magisterskom štúdiu, kvôli odobratiu akreditácie. Preto som sa prihlásil na príbuzný študijný program a v roku 2024 ukončil dvojročné magisterské štúdium na Filozofickej fakulte UK v študijnom programe Germánske štúdiá so zameraním na nemecký modul. Program sa prvýkrát realizoval v roku 2022 na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky (KGNŠ) a bol členený na dva jazykové moduly: švédsky a nemecký. Moje predstavy o štúdiu boli ideálnejšie. Žiaľ, tieto očakávania sa nenaplnili z viacerých dôvodov, ktoré sa pokúsim vymenovať.

A. Akademické práva študentov

Na úvod je dôležité zdôrazniť, že každý študent prijatý na konkrétny študijný program má právo absolvovať štúdium v súlade s jeho študijným plánom. Vysoké školy majú zákonnú povinnosť zabezpečiť riadny vyučovací proces všetkých predmetov akreditovaného študijného programu. Zákon ani vnútorné predpisy vysokých škôl nerozlišujú medzi tým, či študijný program navštevuje sto, desať alebo len jeden študent – povinnosť zabezpečiť kvalitné vzdelanie platí rovnako pre všetkých.

Akreditácia by mala byť zároveň zárukou kvality poskytovaného vzdelania v akreditovanom študijnom programe, na ktorý bol študent prijatý. Na Filozofickej fakulte UK sú študijné programy akreditované najmä v prezenčnej forme výučby. Študenti na ňu majú plné právo aj podľa Študijného poriadku fakulty, podľa ktorého má byť každý predmet realizovaný jednou alebo viacerými vzdelávacími činnosťami – prednáškami, seminármi, cvičeniami, projektovými prácami alebo laboratórnymi prácami. Realita na Filozofickej fakulte však bola iná a spojená s množstvom nečakaných problémov. Niektoré predmety neboli realizované vyššie spomenutými formami výučby alebo neprebiehali v plnom rozsahu podľa obsahov informačných listov atď.

B. Nedostatky štúdia

Moje štúdium sprevádzali viaceré negatívne javy ako napríklad:

1. Absolvoval som tri predmety s akreditovanou prezenčnou formou výučby bez akejkoľvek vzdelávacej činnosti zo strany vyučujúcich. Jednalo sa o predmety: Regionálny projekt, Literatúra a film, Vybrané diela švajčiarskej literatúry 20. a 21. storočia. Zároveň katedra realizovala riadnu výučbu iných predmetov len pre dve prihlásené študentky, čo nepôsobí spravodlivo ani konzistentne.

2. Neabsolvoval som dva iné povinné voliteľné predmety zo študijného plánu, pretože ich katedra bez uvedenia dôvodu odmietla otvoriť pre výučbu. Jednalo sa o predmety: Viacjazyčnosť a Dejiny nemeckojazyčnej periodickej tlače. Mohli mať pritom zabezpečenú účasť minimálne dvoch ďalších študentiek z nižšieho ročníka v ZS 2023. V dôsledku toho sa v týchto predmetoch vôbec neuskutočnila vzdelávacia činnosť. Paradoxne, tieto dva predmety boli otvorené ihneď po ukončení môjho štúdia.

3. Pri povinne voliteľných predmetoch s prezenčnou formou výučby bola ponuka v študijnom pláne obmedzená respektíve nekompletná. Predstavte si, že v konkrétnom povinne voliteľnom bloku musíte absolvovať šesť predmetov, pričom v ponuke ich je len sedem. V inom bloku musíte absolvovať deväť povinne voliteľných predmetov, ale mohli ste si vybrať len zo šiestich predmetov s prezenčnou formou výučby. Ponuka bola menšia, než počet predmetov, ktoré musí študent absolvovať. Zvyšné predmety pozostávali z e-learningových kurzov v anglickom jazyku, zameraných na preklad, čo je problematické, keďže magisterské štúdium s nemeckým modulom sa na preklad nesústreďuje. Absolvovanie e-learningových prekladateľských kurzov tak nedávalo veľký zmysel.

4. Jedným z problémových aspektov štúdia bolo aj to, že pri niektorých predmetoch neprebiehala vzdelávacia činnosť v súlade s učebnými osnovami. Niektorí vyučujúci, vrátane spolugarantov (jeden z nich je dokonca prorektorom UK pre medzinárodné vzťahy) porušovali obsahy informačných listov, ktoré sú záväznými orientačnými dokumentmi schválenými v procese akreditácie. Ich nedodržiavanie nielenže znižuje kvalitu vysokoškolského vzdelávania, ale zároveň porušuje akademické práva študentov na kvalitné vysokoškolské vzdelanie.

5. Konkrétne uvediem niektoré chyby v realizovaní študijného programu na vybranom príklade štyroch predmetov:

Seminárny profilový predmet Rétorika pre germanistov s kreditovou dotáciou 4 kredity bol realizovaný len 45 minút týždenne, hoci informačný list stanovuje odporúčaný rozsah 90 minút týždenne. Bol vyučovaný v spojenej forme s obsahovo identickým predmetom Rétorika pre tlmočníkov za 2 kredity. V akademickom informačnom systéme AIS 2 nemal predmet Rétorika pre germanistov ani pridelené rozvrhové okienko. Ak sa tieto dva predmety spojili a výučba prebehla v skutočnosti len v rozsahu jednoduchšieho, dvojkreditového predmetu, potom ide o zníženú náročnosť a nesplnenie výstupov štandardu pre 4 kredity, potenciálne porušenie akreditačných pravidiel, ak predmet neprebiehal podľa schváleného informačného listu. Za rovnakú prácu napokon získali študentky a študenti odlišný počet kreditov a to nie je spravodlivé.

Prednáškový predmet Nemecký jazyk a kultúra na Slovensku  s kreditovou dotáciou 4 kredity bol ukončený iba vypracovaním a prezentáciou referátu, hoci informačný list stanovoval aj povinnosť vypracovania seminárnej práce ako výstupu vzdelávania. Okrem toho boli prednášky často rušené bez akejkoľvek náhrady, čo negatívne ovplyvnilo kvalitu výučby a množstvo prebranej učebnej látky. Je to ďalšia ukážka možného porušenia akreditačných štandardov a nedodržania vopred stanovených pravidiel.

Profilový seminárny predmet Viacjazyčnosť  s kreditovou dotáciou 3 kredity nebol počas môjho štúdia vôbec realizovaný. Paradoxne, po ukončení môjho štúdia sa jeho výučba začala realizovať.

V rámci iného profilového seminárneho predmetu Politické reálie nemecky hovoriacich krajín s kreditovou dotáciou 3 kredity, ktorý je kľúčový pre výber tematických okruhov na štátnice, neboli prebrané viaceré štátnicové tematické okruhy.

C. Porušovanie obsahov informačných listov sa dokonca nevyhlo ani štátnicovým predmetom

Uvediem dva konkrétne príklady. Jedným z príkladov je písomná časť štátnic z predmetu Jazyk a kultúra – štátnice (august 2024), v rámci ktorej som po prvý raz počas celého magisterského štúdia písal esej v nemeckom jazyku. Témy pre esej sa pritom vyberali z neštátnicového predmetu Intelektuálne dejiny nemecky hovoriacich krajín (typ A), ktorý sa v letnom semestri 2023 vyučoval v slovenskom jazyku bez možnosti písania eseje. Podľa vtedajšieho platného informačného listu sa  témy pre esej nemali vyberať z tohto predmetu, ale z povinne voliteľných predmetov typu B, vyučovaných v nemeckom jazyku.

V inom štátnicovom predmete (Spoločensko-politické reálie) som bol skúšaný iba jednou členkou štátnicovej komisie, odchádzajúcou zahraničnou lektorkou z Nemecka. Žiadny iný člen komisie sa nezapojil do skúšania a možno ani do hodnotenia. Obsah 5 štátnicových tém zahŕňal aj neprebrané učivo, čo bolo dôsledkom nerešpektovania obsahu informačného listu zo strany vyučujúcej. Ústna skúška mala spočívať v analýze textu, ktorý mal byť zameraný na aktuálne aspekty spoločensko-politického vývoja. Samotná vyučujúca ma pred štátnicami ubezpečila, že predmetom štátnic bude aktuálny textový príspevok. Predložený text na analýzu (krajinské voľby) však bol 18 mesiacov neaktuálny, čím opäť došlo k porušeniu obsahu informačného listu štátnicového predmetu.

D. Problematické zloženie štátnicovej komisie pri dvoch štátnicových predmetoch

Podľa zákona o vysokých školách by mali byť v skúšobnej komisii pre magisterské štátne skúšky najmenej dvaja členovia pôsobiaci na funkčných miestach profesorov alebo docentov. Ich presné zloženie je možné overiť prostredníctvom zápisnice.  Katedra KGNŠ však namiesto presnej zápisnice zo štátnych skúšok vypracovala univerzálnu šablónu, ktorá obsahovala nadhodnotený počet vyučujúcich.

V roku 2024 mala táto ,,nelogická šablóna“ nasledovnú štruktúru:

• Celkový počet členov komisie: 15
• Predsedovia komisie: 4
• Členovia komisie: 9 (vrátane vyučujúcej, ktorá už na katedre nepôsobí)

Počet uvedených mien (13) ani nekorešponduje s počtom členov komisie (15) v tlačive, čo poukazuje na administratívnu a nelogickú nepresnosť zo strany katedry KGNŠ.  Do tejto šablóny sa asi podpisujú len fyzicky prítomní členovia komisie, čím vzniká nepresný, komplikovaný a neprehľadný záznam s 9 prázdnymi riadkami.  Tento minimalistický prístup k evidencii skúšok vytvára právne a akademické nejasnosti. Bežná a logická prax na iných katedrách zahŕňa presné generovanie zápisníc v systéme AIS 2 pre jednotlivé skúšky, bez nejasností a prázdnych riadkov a ich riadnu archiváciu v elektronickom systéme ihneď po vykonaní poslednej skúšky. Tento zápis bol napokon archivovaný v nedeľu dňa 30.3.2025 v elektronickom systéme AIS 2, až osem mesiacov po vykonaní poslednej štátnej skúšky. 

Z presného zloženia skúšobných komisií vyplýva (získal som ho prostredníctvom Infozákona), že pri dvoch štátnicových predmetoch bol prítomný iba jeden člen s funkčným miestom docenta alebo profesora, čo môže byť v rozpore so zákonnými požiadavkami na zloženie komisie. Ministerstvo školstva neskôr potvrdilo toto moje pravdivé tvrdenie.

E. Spôsob hodnotenia mojej diplomovej práce na Filozofickej fakulte UK

Každá diplomová práca je hodnotená dvoma hodnotiteľmi. Vypracujú sa posudky, ktoré by mali mať profesionálnu a logickú štruktúru a zahŕňať viaceré úrovne hodnotenia. Posudky by mali analyzovať kľúčové aspekty záverečnej práce, ako sú: úroveň spracovania literatúry, logické členenie práce, správnosť citovania a bibliografických odkazov podľa normy, metodika práce, dosiahnuté výsledky, jazyková správnosť (pravopis, gramatika), formálna úprava, pripomienky, námety a odporúčania. Posudky by mali byť vypracované komplexne a vyvážene, pričom by mali obsahovať pozitíva aj negatíva. Obzvlášť pri negatívnom hodnotení je nevyhnutné podrobne zdôvodniť uvedené výhrady s presnými argumentmi.

Najskôr sa vyjadrím k samotnému procesu, ktorý viedol k udeleniu hodnotenia diplomovej práce (DP). Už samotný výber oponentky pôsobil neštandardne: Oponentka bola zrejme školiteľom vybraná až na druhý pokus, pričom k tomu došlo pravdepodobne iba 6 pracovných dní pred obhajobou podľa zverejnenie mena oponentky v elektronickom systéme. (Konkrétne 3. júna 2024 školiteľ najprv vybral oponentku č. 1, no ešte v ten istý deň aj oponentku č. 2. Dňa 4. júna 2024 mala oponentka č. 2 povinnosti na štátniciach a vypracovaný posudok nahrala do systému AIS2 až 5. júna 2024 o 23:32:00. Obhajoba sa konala 11. júna 2024.) Neskôr však UK uviedla, že údajne bola oponentka vybraná skôr, ale bez uvedenia dôkazov. Množstvo chýb v posudkoch tomu nenasvedčuje.

Oponentka mala byť vybraná oveľa skôr, aby mala dostatok času na dôkladné preštudovanie práce a objektívne posúdenie jej silných a slabých stránok. Ak je oponentka vybraná len 6 pracovných dní pred obhajobou, vzniká oprávnené podozrenie, že nebol dostatočný čas na vypracovanie kvalitného a objektívneho posudku. Nedostatok času na prečítanie práce môže viesť k povrchnému hodnoteniu, čím sa znižuje jeho odbornosť a dôveryhodnosť.

Čo sa týka obsahu oboch posudkov, nachádzajú sa v nich mnohé chyby – obsahové aj formálne.  V posudku školiteľa sa nachádza nedokončená veta, niekoľko nesprávnych citácií a nepravdivé tvrdenia. Stručný a povrchný posudok oponentky obsahuje viacero preklepov, nevedecké formulácie a jedno nepravdivé tvrdenie. Posudky pôsobia dojmom, že boli vypracované narýchlo, čo potvrdzujú uvedené chyby. Tie naznačujú nedostatočnú koncentráciu a nesústredenosť hodnotiteľov, pravdepodobne spôsobenú časovým stresom. Je zarážajúce, že obidvaja posudzovatelia si vypracované posudky po sebe ani neprečítali a neskontrolovali prípadné chyby. Tieto chyby znížili dôveryhodnosť a odbornosť posudkov. Boli závažným nedostatkom, ktorý nebol garanciou spravodlivého hodnotenia práce.

Jednou z najväčších absurdít udelenia hodnotenia bolo nezodpovedanie otázky, ktorá sa nenachádza v školiteľskom posudku. 

F. Ani po absolvovaní štátnych skúšok sa proces vytvárania chýb na katedre KGNŠ nezastavil

Po chybách v organizovaní štúdia a chybných posudkoch sa  pridružili aj chyby vo  vystavených dokladoch o vzdelaní. Vo vysvedčení o štátnych skúškach a dodatku k diplomu chýbala pri niektorých predmetoch jazyková mutácia v anglickom jazyku. Zo študijného oddelenia som sa dozvedel, že katedra KGNŠ zabudla preložiť niektoré predmety v systéme do anglického jazyka.

G. Spôsob riešenia podnetov kvôli nedostatkom štúdia 

Podnety som podal v septembri 2024, písomná odpoveď v chladnom, manipulatívnom a byrokratickom štýle, bola doručená až koncom marca 2025 s listom, ktorý mal v značke uvedený rok 2024. Podnety sa riešili predovšetkým spôsobom, že sa porovnali so zápisnicami katedry KGNŠ počas môjho štúdia alebo citovaním vybraných pasáží mailovej komunikácie. Ak som právom očakával nezávislú kontrolu podnetov niekoho z vedenia rektorátu UK, fakulty, tak som mohol zostať sklamaný.

Paradoxne sa katedra KGNŠ v týchto zápisniciach nepriamo priznala  k určitým chybám, ktoré spôsobila ako napríklad:

Dňa 2.10.2024 konštatujú, že by bolo vhodné rozšíriť ponuku povinne voliteľných predmetov.

Dňa 30.5.2023 a 2.10.2024 navrhli opravu vecnej chyby v informačnom liste štátnicového predmetu. Je to priznanie druhej chyby. Ďalej priznávajú, že vyučujúci, ktorí nerealizovali výučbu v súlade s informačnými listami, boli na nedostatky  upozornení a bola zjednaná náprava pre nasledujúce obdobie.

Je to len dôkazom toho, ako nedôsledne sa pripravoval študijný plán tohto programu respektíve ako nedôsledne sa monitorovala kvalita a organizácia štúdia, ak sa po niekoľkých mesiacoch realizácie programu priznávajú chyby, ktoré som vymenoval.  

Šokujúco som sa dozvedel, že mnohé moje výhrady boli nepravdivé a zavádzajúce. Nie je to profesionálne a dovolím si povedať, že ani normálne po toľkých vymenovaných problémov v štúdiu. Zároveň katedra KGNŠ vyjadrila poľutovanie, že ako bývalý študent zavádzajúcimi tvrdeniami poškodzujem ich dobré meno. Pritom Rada študijného programu priznala nedodržiavanie obsahov či chýb informačných listov a vhodnosť rozšírenia ponuky povinne voliteľných predmetov. Ďalšie výhrady neuznali alebo sa k nim nevyjadrili. Vôbec sa nevyjadrili k neotvoreniu dvoch predmetov zo študijného plánu alebo nerealizovanej výučbe troch predmetov.

V ich vyjadrení sa ďalej uvádza, že mi vyučujúci „všemožne vyšli v ústrety“, no tento výrok je ťažko zlučiteľný s realitou, ktorú som zažil počas štúdia. Ak vyučujúci skutočne prejavili ústretovosť, prečo sa v rámci štúdia nerealizovala výučba v troch predmetoch, ktoré mali byť súčasťou študijného plánu ? Prečo sa dva predmety z plánu vôbec neotvorili na výučbu? K tomu sa pridáva porušovanie obsahov informačných listov, chybné posudky a časť neprebraného štátnicového učiva. Napriek týmto problémom hovorili o „všemožnej ústretovosti“. Tento kontrast len ukazuje, že skutočné podstatné problémy boli ignorované, pričom sa aj dodatočne vyhli akémukoľvek priznaniu zodpovednosti. V tejto situácii je ťažké hovoriť o ústretovosti, keď riešenie problémov sa zredukovalo na obhajovanie zavádzajúcich tvrdení a ignorovanie reálnych nedostatkov.

Zároveň som definitívne pochopil, že akákoľvek ďalšia komunikácia s predstaviteľmi katedry, fakulty a univerzity jednoducho nemá žiadny zmysel a definitívne som ju ukončil.

Na základe rôznych vyjadrení a odpovedí na moje podnety mám čoraz silnejší dojem, že kritické hlasy študentov sú vnímané skôr ako „neopodstatnené, zavádzajúce“ či dôsledok ich „nepochopenia“. Reakcie pôsobia často alibisticky a obranným tónom naznačujú, že všetko je – a vždy bolo – v poriadku. Často chýba ochota pripustiť chybu, chýba kultúra sebareflexie, pokory a spätnej väzby. Študent sa tak ocitá v pozícii pasívneho príjemcu „jedinej možnej pravdy“ definovanej katedrou, fakultou či univerzitou. Spôsob riešenia podnetov nepôsobí často transparentne ani presvedčivo. Dovolať sa uznania zlyhaní, vysvetlenia alebo ospravedlnenia je mimoriadne ťažké. Aj pri preukázateľných nedostatkoch podporených dôkazmi chýbajú vecné protiargumenty – namiesto toho niektoré nedostatky sú dokonca odignorované alebo sa od nich  rétoricky odvádza pozornosť.

Ak sú aj jasne preukázané nedostatky označované za „nepravdy“ a najvyššou mierou sebareflexie na UK je priznanie, že obsah informačných listov nebol dodržaný – s prísľubom, že sa to „v budúcnosti zlepší“ – potom nejde len o individuálne zlyhania, ale o symptóm hlbšieho problému vysokoškolskej akademickej kultúry. O to závažnejšie, že ide o vysoko vzdelaných ľudí, ktorí by mali byť nositeľmi kritického myslenia, intelektuálnej poctivosti a kultúry. V prostredí, kde sa chyba nepriznáva, ale zľahčuje, prehliada má pravda neraz ťažkú cestu. A ešte ťažšiu, keď sa ju niekto rozhodne hľadať vytrvalo a sám.

Reakcie oslovených orgánov bližšie opisujem tu:

Reakcie inštitúcií na podnety o nedostatkoch vo vysokoškolskom vzdelávaní na Univerzite Komenského