igor76

Úvod

Moje štúdium na UK v Bratislave sprevádzali závažné nedostatky. V tomto poslednom blogu popisujem, čo som zažil, koho som oslovil a aké boli reakcie inštitúcií, ktoré by mali chrániť kvalitu vzdelania a práva študentov.

Dozvedel som sa niečo nové o tejto krajine. Nie z učebníc, ale z vlastnej skúsenosti počas vysokoškolského štúdia na Univerzite Komenského. A to, čo som sa naučil, hovorí o tom, ako funguje — alebo skôr nefunguje — systém, ktorý má zabezpečovať kvalitné vzdelanie.

V mojom prvom rozsiahlejšom blogu https://igor76.blog.pravda.sk/2025/01/04/kvalita-a-organizacia-studia-sposob-hodnotenia-zaverecnych-prac-na-filozofickej-fakulte-univerzity-komenskeho-v-bratislave-na-priklade-vybraneho-studijneho-programu/ som upozornil na závažné nedostatky štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Išlo o problémy ako:

• žiadna výučba v troch predmetoch zo študijného plánu,
• neotvorené dva povinné voliteľné predmety zo študijného plánu,
• porušovanie učebných osnov v ďalších predmetoch,
• kontroverzné posudky k diplomovej práci, obsahujúce vecné aj formálne chyby (nedokončená veta, preklepy, nesprávne citácie, nepravdivé tvrdenia),
• nutnosť reagovať na neexistujúcu otázku v posudkoch, ktorá prispela k negatívnemu hodnoteniu,
• možné porušenie zákona o vysokých školách pri kreovaní štátnicových komisií dvoch predmetov.

Zozbieral som dôkazy a po ukončení štúdia som sa obrátil na viaceré inštitúcie.

Ako zareagovali ?

Filozofická fakulta UK, rektorát UK respektíve príslušná katedra:

Dekan fakulty sa k nedostatkom štúdia nevyjadril vôbec. Podľa rektora Univerzity Komenského bolo toto štúdium realizované v súlade s internými predpismi fakulty a všeobecne záväznými právnymi predpismi SR. Katedra pritom priznala, že v niektorých predmetoch neboli rešpektované učebné osnovy informačných listov. Napriek tomu mi bolo rektorom naznačené, že problémom mohlo byť moje „možné nepochopenie niektorých prvkov novej akreditácie a pri novom programe sa asi vyskytli nejasnosti“, pričom neidentifikoval žiadne nedostatky štúdia. Príslušná katedra označila moje tvrdenia v podnetoch ako „zavádzanie“. Útvar vnútornej kontroly UK vypracoval písomné stanovisko, ktoré pozostávalo predovšetkým zo sumarizácie zápisníc Rady študijného programu, vypracovaných katedrou ešte počas môjho štúdia.

Ministerstvo školstva SR:

Má údajne limitované právomoci pri kontrole vysokých škôl. K mojim podnetom som neobdržal žiadne relevantné stanovisko.

Študentská rada vysokých škôl:

Spomenuli, že záležitosť preveria. Nikdy ma už nekontaktovali.

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo:

Kontaktoval som písomne predsedu výkonnej rady dvakrát a predložil množstvo dôkazov. Agentúra mi však odmietla poskytnúť akékoľvek vyjadrenie k nedostatkom štúdia. V rámci priebežného dohľadu nad plnením štandardov požiadala o vyjadrenie UK a pravdepodobne si len prevzala stanovisko UK, že všetko bolo v poriadku. Tým sa celá vec zrejme vybavila, bez akejkoľvek ochoty realizovať externú kontrolu.

Verejný ochranca práv (poverená pracovníčka):

Odkázali na autonómiu vysokých škôl, čo v praxi znamenalo, že k danému podnetu, zvolili veľmi zdržanlivý prístup. Hoci im možno nič formálne nebránilo, aby sa podnetom dôkladne zaoberali, rozhodli sa pre minimalistický prístup respektíve tradičné konštatovanie: ,,všetko bolo v poriadku“. Nedostatky ako neuskutočnená výučba či nerešpektovanie učebných osnov boli označené maximálne len za možné porušenie vnútorných predpisov fakulty, zníženie kvality výučby a organizačné zlyhania, ale nie za závažný zásah do mojich práv na kvalitné vysokoškolské vzdelanie. Kancelária ešte skonštatovala, že s právom na vzdelanie podľa Ústavy SR súvisí aj jeho kvalita.

Študijný poriadok Filozofickej fakulty UK definuje, že „študent je povinný absolvovať vzdelávacie činnosti uvedené v informačných listoch predmetov.“ Ak sa tieto činnosti vôbec neuskutočnia, ide o ,,priame porušenie interných predpisov fakulty„.

O problémoch som informoval aj vybrané médiá a poslancov Národnej rady SR. Rešpektujem, že môžu byť zaneprázdnení — no práve pri systémových zlyhaniach v školstve by bolo na mieste prejaviť väčší záujem.

AK ZHRNIEM TIETO REAKCIE, ZDÁ SA, ŽE MNOU OPÍSANÉ NEDOSTATKY NEPOVAŽOVALI ZA PROBLÉM, PRETOŽE MOJE ŠTÚDIUM NIKDY NEOZNAČILI ZA PROBLEMATICKÉ. TIETO POSTOJE NAZNAČUJÚ, ŽE  NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH ASI NIE JE NEVYHNUTNÉ, ABY SA  REALIZOVALA VÝUČBA PREDMETOV,  DODRŽIAVALI UČEBNÉ OSNOVY PREDMETOV ČI AKREDITOVANÉ ŠTUDIJNÉ PLÁNY ATĎ. ASI SA TO V TEJTO KRAJINE NEPOVAŽUJE ZA NEDOSTATKY ŠTÚDIA, ALE ZA KVALITNÉ A BEZPROBLÉMOVÉ VYSOKOŠKOLSKÉ VZDELANIE.

Zaujímavé rozpory – pravda, ktorú nechceli priznať

Prvý zaujímavý rozpor v pravde nastal, keď som porovnal vyjadrenie rektora UK a Kancelárie verejného ochrancu práv. Rektor UK tvrdil, že fakulta postupovala v súlade s internými predpismi Univerzity Komenského a všeobecne záväznými právnymi predpismi SR. Na druhej strane právnička Kancelárie verejného ochrancu práv pripustila, že niektoré nedostatky štúdia mohli predstavovať porušenie interných predpisov, ale aj zníženie kvality výučby a organizačné zlyhania.

Tento rozdiel nie je len v samotnej formulácii, ale v prístupe – zatiaľ čo rektor UK úplne poprel akékoľvek pochybenia, druhá strana ich aspoň čiastočne priznala. Je to jasná ukážka, ako sa jedna strana snaží vytvoriť obraz bezchybnosti, kým druhá naznačila ich možné uznanie.

Druhým rozporom v pravde bol proces skúmania etických aspektov posudkov k mojej diplomovej práci zo strany Etickej rady Filozofickej fakulty UK. Rada priznala, že posudky obsahujú štylistické a topografické chyby – preklepy a nedokončenú vetu – a zároveň konštatuje, že posudzovatelia si svoje posudky po sebe ani neprečítali a neskontrolovali. Napriek týmto zisteniam však posudzovatelia opakovane tvrdili, že ich posudky sú bezchybné.

Tento ich postoj, ktorý zámerne ignoruje zjavné chyby, odráža nedostatok sebareflexie a ochoty priznať pochybenia.

Tretí rozpor v pravde sa objavil vo vyjadrení úradníka vyššieho postavenia z Ministerstva školstva, ktorý uznal (ako jediný), že „to zrejme nedopadlo podľa mojich predstáv a vyjadril uznanie za moju snahu poukázať na nedostatky vo vysokoškolskom systéme„. Na rozdiel od rektora UK, ktorý ani len nenaznačil žiadne (možné) nedostatky štúdia.

Záver

K čomu som dospel?

Uvedomil som si, že žijem v krajine, kde absencia výučby, porušovanie učebných osnov a ďalšie vážne nedostatky na vysokých školách nie sú považované za významný vzdelávací problém. Naopak — problémom sa stáva ten, kto tieto veci pomenuje.

V tejto krajine môže byť problémom človek, ktorý si dovolí vnímať realitu inak. Pretože vraj nechápe. Pretože vraj zavádza. Pretože kritizoval a podával podnety.

A hoci to bola náročná cesta, som rád, že som o túto skúsenosť bohatší.
Nie je to poznanie, ktoré by som si želal, ale o to je cennejšie.

Dnes už viem, že domáhať sa pravdy — akokoľvek odborne, trpezlivo a podložene — nemá v tejto krajine v oblasti vysokého školstva veľký zmysel. 
Niektoré orgány si vždy presadia svoju verziu pravdy — a tú potom vštepujú ľuďom ako jedinú možnú a neomylnú.

Nevadí. Pravdu aj tak nikdy neumlčia. A ani svoje vlastné svedomie — ktoré nakoniec dobehne každého človeka.