igor76

Štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave by malo byť zárukou kvality poskytovaného vzdelávania a akademickej poctivosti. V mojom prípade ho však sprevádzali vážne systémové nedostatky — od kvality výučby, cez organizáciu štúdia, až po netransparentné hodnotenie záverečnej práce.

Tento blog je pokračovaním predchádzajúceho článku Kvalita a organizácia štúdia, spôsob hodnotenia záverečných prác na Filozofickej fakulte UK v Bratislave na príklade vybraného študijného programu, kde som podrobne rozobral konkrétne zlyhania. Dnes sumarizujem reakcie inštitúcií, ktoré som po skončení štúdia oslovil — vrátane Univerzity Komenského samotnej.

Reakcie na moje podnety po skončení štúdia

Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky (Rada študijného programu Germánske štúdiá)

Rada priznala, že v niektorých predmetoch neboli dodržané obsahy informačných listov, teda učebné osnovy akreditovaného študijného programu. K tomu, že tri predmety nemali žiadnu výučbu a dva predmety neboli vôbec realizované, sa nevyjadrila.

Dekan Filozofickej fakulty UK

Na nedostatky v štúdiu nereagoval vôbec. Vyjadril sa len k chybným posudkom diplomovej práce, kde prejavil ľútosť a naznačil, že moja negatívna skúsenosť prispeje k zlepšeniu pre budúcich študentov.

Rektor Univerzity Komenského

Rektor konštatoval, že celé moje štúdium — vrátane predmetov bez výučby, neotvorených predmetov a nerešpektovania učebných osnov — bolo v súlade s právnymi predpismi SR aj s internými predpismi fakulty. Zároveň naznačil, že problémom mohlo byť moje „možné neporozumenie niektorých prvkov novej akreditácie študijného programu“.

Predstavte si, že si kúpite nové auto z továrne. Auto vám doručia, no nefunguje cúvanie, ostrekovače, predné svetlo ani autorádio. Ohlásite to riaditeľovi továrne a ten odpovie, že továreň pri výrobe auta postupovala podľa výrobných a technologických postupov. Zároveň dodá, že ste asi neporuzumeli spôsobu fungovania nového auta.

Etická rada FiF UK

Odvolávajúc sa na Útvar vnútornej kontroly UK konštatovala, že zloženie štátnicovej komisie bolo v súlade so zákonom. K pravdivosti výrokov v posudkoch diplomovej práce sa odmietla vyjadriť, pretože to  nepatrí do jej kompetencie. Napriek tomu označila posudky za „informačne primerané“ a „z hľadiska nestrannosti korektné“. Priznala iba štylistické a topografické chyby posudkov (napríklad preklepy či nedokončenú vetu).

Útvar vnútornej kontroly UK (priamo riadený rektorom UK)

Mal nezávisle preskúmať podnety, no vo svojom písomnom stanovisku po pol roku predovšetkým preberal závery katedry, ktorá pochybila. K podstatným bodom — ako bola absencia výučby v troch predmetoch či neotvorenie ďalších dvoch — ani neposkytol žiadne stanovisko. Zloženie štátnicovej komisie zhodnotil ako zákonné.

Stavebná firma vám postaví dom. Po nasťahovaní zistíte, že v troch miestnostiach chýba elektrina, dve izby nie sú vymaľované a strecha zateká. Podáte sťažnosť vnútornému kontrolnému orgánu firmy. Ten po pol roku vyšetrovania odpovie tak, že vo svojom stanovisku v podstate len cituje vyjadrenia stavbyvedúceho, murárov a majstrov, ktorí stavbu realizovali. K zásadným nedostatkom — ako je chýbajúca elektrina či nevymaľované izby — sa vôbec nevyjadrí.

Ministerstvo školstva, výskumu, vedy a mládeže SR

Môj podnet posunulo Slovenskej akreditačnej agentúre pre vysoké školstvo (SAAVŠ), ktorá ho len postúpila UK  Ministerstvo však vo svojom písomnom stanovisku priznalo, že zloženie štátnicovej komisie nespĺňalo zákonom stanovenú podmienku účasti dvoch docentov — čím de facto potvrdilo porušenie zákona o vysokých školách.

Študentská rada vysokých škôl

Prisľúbila preverenie prípadu, odpovede som sa však nikdy nedočkal.

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ)

Dvakrát som agentúru písomne kontaktoval. Odpoveďou bol len jeden stručný e-mail. Agentúra odmietla zaujať stanovisko k možnému porušeniu akreditačných respektíve realizovať kontrolu na UK. V decembri 2024 požiadala rektora UK lo vyjadrenie a podnet zároveň postúpila priamo UK na vybavenie— teda inštitúcii, na ktorú bol podnet smerovaný.

Pripomína to situáciu, v ktorej je sťažnosť pacienta na pochybenie lekára postúpená samotnému lekárovi, aby o nej rozhodol ako sudca vo vlastnej veci.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 269/2018 Z. z.“). Zriaďuje sa agentúra ako nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá vykonáva činnosti externého zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.

Verejný ochranca práv (ombudsman)

Kancelária ombudsmana sa od môjho podania dištancovala, odvolávajúc sa na autonómiu vysokých škôl. Právnička kancelárie však pripustila, že mnou pomenované nedostatky môžu predstavovať porušenie interných predpisov fakulty, no nepovažovala ich za vážny zásah do práva na kvalitné vysokoškolské vzdelanie.

Zaujímavé rozpory v stanoviskách

K nedostatkom výučby:

• Rektor UK: všetko bolo v súlade s predpismi.

• Katedra: v niektorých predmetoch neboli dodržané učebné osnovy.

• Ombudsman (poverená pracovníčka): mohlo dôjsť k porušeniu vnútorných predpisov fakulty, organizačným zlyhaniam a zníženiu kvality výučby.

K zloženiu štátnicovej komisie:

• Útvar vnútornej kontroly UK a Etická rada FiF UK: komisia bola kreovaná v súlade so zákonom o VŠ.

• Ministerstvo školstva: zákonná podmienka účasti dvoch docentov/profesorov nebola splnená.

K posudkom diplomovej práce:

• Etická rada FiF UK priznala topografické a štylistické chyby (nedokončenú vetu školiteľa, preklepy).

• Argument školiteľa (docenta), že nedokončená veta vznikla konvertovaním textu do pdf, bol označený ako nehodný vysokoškolského učiteľa.

• Posudzovatelia napriek tomu stále tvrdili, že ich posudky sú bezchybné.

Ukážka porušenia predpisov

1. Porušenie vnútorného predpisu fakulty:

Študijný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty – čl. 4 ods. 8:
Študent je povinný absolvovať vzdelávacie činnosti uvedené v informačnom liste predmetu.

Ako študent som absolvoval tri predmety (Literatúra a film, Regionálny projekt, Vybrané diela švajčiarskej literatúry 20. a 21. storočia) bez akejkoľvek výučby, došlo tým k porušeniu tejto povinnosti, a teda k porušeniu interného predpisu fakulty. Tieto tri predmety  mali zvolenú seminárnu formu výučby a prezenčnú metódu štúdia ako metódy vzdelávacej činnosti.

2. Porušenie zákona o vysokých školách:

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách – § 63 ods. 4:
Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky musia byť vysokoškolskí učitelia pôsobiaci na funkčných miestach profesorov alebo docentov.

Ak v dvoch predmetoch štátnej skúšky (Jazyk a kultúra, Obhajoba diplomovej práce) bol členom skúšobnej komisie len jeden docent alebo profesor, zákonná podmienka nebola splnená. Tým došlo k porušeniu zákona.

3. Možné porušenie akreditačných štandardov:

Akreditačné štandardy, čl. 4: Učenie sa, vyučovanie a hodnotenie orientované na študenta:

1. Pravidlá, formy a metódy vyučovania, učenia sa a hodnotenia študijných výsledkov v študijnom programe umožňujú dosahovanie výstupov vzdelávania pri rešpektovaní rozmanitosti študentov a ich potrieb.

Žiadna výučba predmetov (absencia formy a metódy vyučovania) a porušovanie učebných osnov asi neumožňujú dosahovať výstupy vzdelávania. Zároveň nerešpektovali moje potreby.

Záver

Je osobité žiť v krajine, kde absencia výučby alebo porušovanie učebných plánov nepredstavuje problém pre tých, ktorí vzdelanie poskytujú ani pre tých, ktorí majú kontrolovať jeho kvalitu.

Osoba, ktorá disponovala konkrétnymi dôkazmi o porušení interných predpisov a zákona o vysokých školách, sa nedokázala domôcť objektívneho a transparentného preverenia závažných nedostatkov v organizácii štúdia.

Ak rektor UK argumentoval nepochopením akreditačných prvkov a katedra (kde pôsobí prorektor UK) ma obviňovala zo zavádzania a neprávd, nie je to už dehonestovanie mojej osoby? Namiesto otvoreného priznania konkrétnych pochybení zvolili predstavitelia katedry, dekanátu a univerzity stratégiu formalizmu, byrokracie, popierania zistených skutočností.

Z morálneho hľadiska ide o zlyhanie Univerzity Komenského: vysoké školy by mali byť nositeľmi pravdy, intelektuálnej poctivosti a morálky. Majú byť priestorom kritického myslenia, nie miestom byrokratickej, zavádzajúcej a manipulatívnej obrany vlastných zlyhaní za každú cenu.

Napriek tomu, že väčšina kompetentných inštitúcií nevykonala hĺbkovú ani nestrannú kontrolu, vyskytli sa aspoň čiastkové priznania, ktoré poskytujú určitú formu fragmentárneho zadosťučinenia.

Katedra priznala nedodržanie učebných osnov, Etická rada potvrdila formálne chyby v posudkoch, kancelária verejného ochrancu práv naznačila možné porušenia vnútorných predpisov fakulty a Ministerstvo školstva — síce nepriamo, no pomerne jasne — potvrdilo porušenie zákonných podmienok pre zloženie štátnicovej komisie.

Tieto konštatovania len potvrdzujú pravdivosť podaných podnetov a oprávnenosť všetkých vznesených výhrad.