igor76

Je azda verejným tajomstvom, akým spôsobom sa realizuje vyučovací proces na vysokých školách, aká je pracovná morálka niektorých vyučujúcich pri plnení pedagogických povinností alebo ako je zabezpečená organizácia a kvalita štúdia atď.  Rozhodol som sa podeliť o svoje skúsenosti a poskytnúť svoj pohľad a názor na tieto aspekty. Pred štyrmi mesiacmi som ukončil dvojročné magisterské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v študijnom programe germánske štúdiá so zameraním na nemecký modul. Program sa prvýkrát realizoval v roku 2022 a bol špecifický v tom, že sa členil na dva jazykové moduly: švédsky a nemecký. Neovládam švédsky jazyk a preto som si zvolil nemecký modul. Bol som však jediným študentom s touto špecializáciou. Študijný program sa realizoval na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky. 

A. Na úvod treba uviesť, že každý študent, prijatý na konkrétny akreditovaný študijný program má právo absolvovať štúdium podľa jeho študijného plánu. Zákony a vnútorné predpisy  nerozlišujú medzi tým, či študijný program navštevuje sto, desať alebo jeden študent. Akreditácia by mala byť zároveň garanciou kvality poskytovaného vzdelania v študijnom programe, ktorý si študent zvolil a na ktorý bol prijatý.  Na Filozofickej fakulte majú študijné programy akreditovanú hlavne prezenčnú formu výučby. Študenti na ňu majú plný nárok. Katedra má povinnosť zabezpečiť kvalitnú výučbu a zároveň by mala  ponúknuť všetky predmety zo študijného plánu na výučbu. Malo by byť  samozrejmosťou, že študenti absolvujú všetky predmety zo svojho študijného plánu s riadnou výučbou prípadne alternatívnou formou výučby v niektorých špecifických prípadoch. Je  povinnosťou vysokej školy zabezpečovať plnohodnotné a kvalitné vzdelanie, hoci aj pre jedného študenta, ak sa rozhodla, že otvorí študijný program alebo modul pre jedného študenta. Študent by nikdy nemal byť obeťou nesprávnych rozhodnutí iných a strácať kvôli tomu právo na kvalitné vysokoškolské vzdelanie. Považujem za závažný problém, ak niektoré predmety na vysokej škole neboli vôbec respektíve riadne odučené alebo ponúknuté na výučbu.

B. Moje štúdium sprevádzali viaceré negatívne javy: 1. Absolvoval som tri predmety bez akejkoľvek vzdelávacej činnosti zo strany vyučujúcich. 2.Neabsolvoval som dva iné platné predmety  študijného plánu, pretože ich katedra odmietla otvoriť  pre výučbu. Takže sa vôbec neuskutočnila vzdelávacia činnosť už v ďalších dvoch  predmetoch. To je celkovo 5 predmetov zo študijného plánu povinne voliteľných predmetov z predpísaného počtu 17, čo zodpovedá až 30 %.  3. Pri povinne voliteľných predmetoch s prezenčným typom výučby bola ponuka (rozmanitosť) predmetov obmedzená respektíve nekompletná. Predstavte si, že v konkrétnom povinne voliteľnom bloku predmetov musíte absolvovať šesť predmetov a v ponuke ich je len sedem. V inom bloku zase musíte absolvovať deväť predmetov a v ponuke je len šesť predmetov s prezenčnou formou výučby. Ponuka  je dokonca menšia ako povinný počet predmetov, ktorý treba absolvovať. Zvyšné predmety boli len e-learningové kurzy v anglickom jazyku so zameraním na preklad. Magisterské štúdium so zameraním na nemecký modul sa navyše neorientuje na preklad, takže absolvovať takéto e-learningové kurzy nedáva veľký zmysel. To  svedčí o tom, že zodpovedné osoby, ktoré pripravovali študijný plán pre nemecký modul sa dopustili chýb už pri jeho zostavovaní. Prekvapuje ma, že aj Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo schválila túto konkrétnu špecializáciu v tejto podobe. Z tohto dôvodu som musel absolvovať aj predmety z cudzích študijných programov, takže sa do istej miery rozbila štruktúra  študijného programu germánske štúdiá v nemeckom module.

Ďalším negatívnym aspektom štúdia bolo, že sa pri niektorých predmetoch nedodržiavali v plnej miere učebné osnovy. Nerešpektovali sa obsahy informačných listov niektorých predmetov. Výsledkom bolo, že niektoré témy zostali neprebrané, vzdelávacia činnosť sa nerealizovala podľa učebných osnov. Takýmto konaním niektorých vyučujúcich sa znižovala kvalita poskytovaného vzdelania. Pri ďalších predmetoch niektorí vyučujúci rušili prednášky a nezabezpečili žiadnu náhradu. Venovali sa iným  pracovným alebo osobným aktivitám. Možno akceptovať, že vyučujúci majú aj iné povinnosti a reprezentujú napríklad fakultu. Na druhej strane môžu výpadky vo vyučovaní riešiť náhradou výučby. Niektoré predmety, ktoré som absolvoval, sú spoločné aj pre iné študijné programy na katedre. To, že sa nedodržiavali učebné osnovy v plnej miere pri niektorých spoločných predmetov sa preto dotýkalo aj študentov iných študijných programov. Uvedomil som si, že pri takto organizovanom študijnom programe sa postupne stráca zmysel vysokoškolského štúdia. Ak sa nepreberá učivo podľa učebných osnov, nerealizuje vzdelávacia činnosť v plnej miere alebo vôbec, znamená to, že si neprebrané učivo ako je napríklad  štátnicové musí študent doštudovať samostatne. Samoštúdium je síce prirodzenou súčasťou štúdia na vysokej škole, ale nie v takejto extrémnej forme.

C. Zvláštnym spôsobom sa v mojom prípade realizovali aj štátne skúšky. Pri písomných štátniciach (štátnicový predmet Jazyk a kultúra) som písal prvú esej počas dvojročného magisterského štúdia. Esej bola napísaná v nemeckom jazyku, ale výučbový predmet Intelektuálne dejiny nemecky hovoriacich krajín, z ktorého sa vybrali témy pre esej sa vyučoval v slovenskom jazyku v LS 2023. Podľa vtedajšieho platného obsahu informačného listu štátnicového predmetu Jazyk a kultúra sa témy pre esej nemali vyberať z tohto predmetu. Porušil sa obsah informačného listu. Na  tieto písomné štátnice sme si museli priniesť vlastné notebooky. Písanie na vlastných notebookoch zvyšuje možnosť odpisovania. Preto ma prekvapilo, že študenti môžu písať eseje aj na vlastných notebookoch. Táto podstatná informácia  nebola uvedená na stránke katedry. Komfortnejším a dôstojnejším riešením by zrejme bolo, keby študenti písali eseje na stolových počítačoch v špeciálnej učebni.  V inom štátnicovom predmete som bol skúšaný  jedinou členkou štátnicovej komisie, odchádzajúcou zahraničnou lektorkou.  Nikto iný sa z členov štátnicovej komisie nezapojil do skúšania a možno ani do hodnotenia.  Myslím si, že do skúšania by sa mali zapojiť minimálne dvaja členovia komisie. Obsahom 5 štátnicových tém bolo aj neprebrané učivo ako dôsledok nerešpektovania obsahov informačného listu zo strany vyučujúcej.

D. Dôležitou súčasťou štátnic je obhajoba diplomovej práce. Každá diplomová práca je hodnotená  hodnotiteľmi – školiteľom a oponentom. Vypracujú sa posudky, ktoré by mali mať určitú logickú štruktúru a viaceré úrovne hodnotenia. Mali by obsahovať viacero dôležitých aspektov hodnotenia záverečných prác ako sú napríklad: úroveň spracovania literatúry, logické členenie práce, správnosť citovania a zoznamu bibliografických odkazov podľa normy, metodika práce, výsledky práce, jazyková správnosť (pravopis, gramatika), formálna úprava, pripomienky, námety, odporúčania. Zároveň by mali byť posudky vypracované komplexným a vyváženým spôsobom s uvedením pozitív aj negatív práce. Nemali by pôsobiť subjektívnym dojmom. Predovšetkým pri určení negatívneho hodnotenia by malo byť vypracované podrobnejšie zdôvodnenie takéhoto hodnotenia s uvedením presných dôvodov.

Vyjadrím sa stručne k zloženiu štátnicovej komisie na obhajobe DP. Podľa zákona o VŠ by mali byť najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie vysokoškolskí učitelia pôsobiaci na funkčných miestach profesorov alebo docentov. Na obhajobe boli fyzicky prítomní  predseda komisie Mgr. xxxx PhD., pôsobiaci na funkčnom mieste docenta. Ďalším členmi komisie boli  zahraničná lektorka Dr.xxxxxxxxx, odborné asistentky Mgr. xxxxxxxxxx PhD., Mgr. xxxxxx PhD. a doktorandi Mgr. xxxxxxx, Mgr. xxxxxx.  Mám pochybnosti, ktorý druhý člen komisie pôsobil na funkčnom mieste docenta. Ak nikto z nich, tak sa pravdepodobne jedná o porušenie zákona o VŠ. Par. 63 Zákona o VŠ, odsek 4: Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci na funkčných miestach profesorov alebo docentov; ak ide o bakalárske študijné programy, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci na funkčnom mieste profesora alebo na funkčnom mieste docenta. 

Vypracoval som rozsiahlu diplomovú prácu z literárnej oblasti a analyzoval tri literárne diela. V práci som použil približne 40 tlačených a 40 internetových zdrojov bez  použitia nástrojov umelej inteligencie. Pri úrovni iných prác z danej katedry mám pochybnosti, či mi bola udelená spravodlivá známka. (Nemenovaná študentka z rovnakej katedry možno s pozitívnym hodnotením A alebo B vložila do svojej diplomovej práce aj tieto myšlienky: všetci študenti sú na jednej lodi, dovolila by som si tvrdiť, nemožno brať na ľahkú váhu, predmety na vysokej škole sa členia na predmety typu A, B, C, nie je všetko zlato, čo sa blyští atď. Výsledky svojho výskumu v závere práce formuluje aj vetami typu:  Kariéra sa samozrejme neurobí sama od seba, lebo bez  práce nie sú koláče. V práci  použila len 4 tlačené zdroje a nástroje umelej inteligencie možno aj bez označenia. Školiteľ tejto práce  toleroval takýto nevedecký štýl písania a neupozornil študentku, aby nepoužívala takéto formulácie? Skritizoval tieto nevedecké formulácie v posudku?  Mne školiteľ a oprávnene pripomínal, že diplomové práce sa majú písať vedeckým štýlom, majú sa opierať o vedecké publikácie, myšlienky sa majú v nemeckom jazyku formulovať  v trpnom rode a mali by sme sa vyvarovať písaniu v prvej osobe.  V posudku mi školiteľ kládol otázku,  čo je špecifické na tom, ak konštatujem, že viacjazyčnosť ovplyvňuje identitu. Čo je však špecifické na tom, ak sa v inej diplomovej práci dozvieme, že Kariéra sa samozrejme neurobí sama od seba, lebo bez  práce nie sú koláče? Na rôznorodé práce z rôznych oblastí na tejto katedre uplatňujú rôzni školitelia odlišné kritéria? Ako potom postupujú pri konečnom hodnotení? Subjektívne alebo sú schopní na všetkých študentov uplatniť rovnako prísne kritéria? Nepoznám posudky ani konečné hodnotenie záverečnej práce tejto študentky, takže môžem len špekulovať, či sa v jej prípade uplatnila prísnosť hodnotenia). 

Vyjadrím sa k celkovému procesu, ktorý viedol k udeleniu  hodnotenia mojej DP. Začnem výberom oponentky DP. Až v poslednom týždni pred obhajobou sa začal realizovať výber oponentky. Oponentka DP bola vybraná na dvakrát, len 6 pracovných dní pred obhajobou DP. Prvá vybraná oponentka nemala oprávnenie viesť oponentúru. Čo sa týka úrovne posudkov, sú v nich rôzne chyby. Nie sú dobrou vizitkou pre obidvoch posudzovateľov. V posudkoch možno nájsť nedokončenú vetu školiteľa alebo preklepy oponentky. Chýbajú v nich aj niektoré kritéria hodnotenia ako sú jazyková správnosť (pravopisné a jazykové chyby), formálna úprava (dodržiavanie citačných noriem) a iné kritéria, ktoré som vymenoval vyššie. V posudkoch sa vyskytujú aj obsahové chyby (nepresné citácie a niektoré nepravdivé a nepresné informácie atď.). Je mi vyčítaný stručné zhrnutie práce, ale pritom patrí medzi najrozsiahlejšie zhrnutia z danej katedry. To naznačuje možnú subjektívnosť školiteľa voči mojej osobe. Obidva posudky pôsobia ako narýchlo spísané, čo dokazujú spomínané chyby. V posudkoch úplne absentuje kritérium formálnej stránky práce. Je  zarážajúce, ak školiteľ svoje hodnotenie opiera aj o tvrdenie, že v práci sú mnohé iné nedostatky a vôbec ich nekonkretizuje. Minimálne pri horšom hodnotení práce by študent očakával podrobnejšie zdôvodnenie takéhoto zhodnotenia s uvedením presných dôvodov. Nedostatky práce, ale aké ?  Chyby v posudkoch sú pravdepodobne prejavom nesústredenosti a nekoncentrovanosti obidvoch hodnotiteľov, ktoré zrejme vyplývali z časového stresu.  Oponentka vložila svoj posudok do systému  pred polnocou. Pozrel som si viacero posudkov, ktoré sú zverejnené v Českej republike a takmer vôbec som sa nestretol s tým, aby sa v posudkoch hodnotiteľov vyskytovali chyby. Majú aj profesionálnejšiu štruktúru s viacerými úrovňami hodnotenia.

****************************************************************************************************************************************************************************************************

E. Oponentský posudok je  stručným vyjadrením k niektorým vybraným aspektom práce. Vo vlastnostiach dokumentu PDF-posudku oponentky je uvedená ako autorka dokumentu sekretárka katedry.  Ak vylúčim nepravdepodobnú možnosť, že autorkou posudku je sekretárka katedry, zrejme to znamená, že si oponentka od sekretárky vyžiadala vzor posudku. Tento vzor má jednoduchú štruktúru v členení na: Slovné hodnotenie (stručné vyjadrenie k vybraným aspektom) a otázky na obhajobu. Možno aj kvôli takémuto vzoru posudku výsledná známka navrhnutá oponentkou nereflektuje všetky aspekty práce, ale len niektoré. Podľa môjho názoru môže byť konečné hodnotenie objektívne len vtedy, ak sa záverečná práca posúdi komplexne. Pre posudky záverečných prác  platí nepísané pravidlo, že sa záverečné práce musia  posúdiť  komplexne so zameraním na všetky možné pozitíva aj negatíva práce. V oponentskom posudku možno nájsť v podstate len jediný pozitívny aspekt práce, ktorý sa týka znalosti sekundárnej literatúry. Za najväčšie nedostatky posudku považujem stručné vyjadrenie k spracovaniu teoretickej časti práce a žiadne vyjadrenie k formálnej stránke. Vyjadrenie k analytickej časti práce pôsobí takisto pomerne stručne.  V analytickej časti nie je spomenutý žiadny pozitívny aspekt práce. Oponentka práce sa vôbec nevyjadrila k celkovej kvalite analýzy troch literárnych diel. Zvláštne vyznieva len jediná položená otázka k obhajobe diplomovej práci. Aj na obhajobe bakalárskej práce som musel zodpovedať viac otázok. Paradoxne je známka navrhnutá oponentkou lepšia ako známka navrhnutá školiteľom. Obvykle sú  oponentské posudky prísnejšie v hodnotení. Z tohto posudku mám osobný dojem, že bol vypracovaný skôr povrchne, je zároveň stručnejší ako posudok školiteľa. Vyznieva tak, že si oponentka v práci vybrala určité minimum aspektov, z ktorých navrhla známku. V závere posudku ma zarazilo nepravdivé tvrdenie oponentky. Oponentka uvádza, že som v závere nezdôraznil, že otázkou práce bola komplexnejšia analýza jazyka, jeho úlohy a použitie. Citujem myšlienku so záveru mojej práce na strane 110:  ,,Ein besonderer Fokus dieser Arbeit lag hierbei auf der Analyse der Sprache“. (Táto práca sa zamerala najmä na analýzu jazyka). V závere práce som teda zdôraznil zameranie práce na analýzu jazyka. Jeho úlohy a použitie boli v závere aj zodpovedané. Čo si mám myslieť o takomto nepravdivom tvrdení v oponentskom posudku? 

Takto konkrétne vyzerá posudok oponentky (označené preklepy): 

Slovné hodnotenie (stručné vyjadrenie k vybraným aspektom)

Téma predloženej diplomovej práce je v súčasnosti veľmi aktuálna. Výskumná otázka autora sa
dotýka jazyka a jeho funkciám, ktoré plní vo vybraných dielach Ireny Brežnej, pričom zohľadňuje aj
ďalšie motívy interkultúrnej literatúry ako cudzie a vlastné, migrácia a exil, hľadanie vlastnej
identity, interkultúrne vzťahy a politika a história (s. 17). Práca je obsahovo delená na teoretickú a
interpretačnú časť. V teoretickej časti autor preukázal znalosť sekundárnej literatúry a priniesol
teoretický pohľad na hlavné motívy analyzované v práci. Nazdávam sa, že by práci prospelo, ak by
sa autorovi podarilo užšie prepojenie medzi teoretickou a interpretačnou časťou, keďže miestami
autor myšlienky opakuje (s. 69, s. 81,s. 59), respektíve nie je vždy jasná súvislosť medzi teoretickým
podkladom práce a interpretáciou.
V interpretačnej časti používa autor metódu close reading pre analýzu textu. Autor svoje tvrdenia
podkladá konkrétnym miestom textu a pozornosť venuje mnohým detailom, ktoré v interpretácií
funkčne používa. Autor analyzované motívy oddeľuje, čo však nie je úplne možné. Najmä v otázke
cudzieho a vlastného autor miestami akoby zabúda na možnosť, ktorú prezentuje v teoretickej časti
a síce „Ähnlich wie Kristeva versteht auch Andrea Leskovec (2011) das Fremde als einen Teil des
Eigenen. Sie sieht in Fremdheit eine individuelle und unausweichliche Erfahrung, die dem
Betrachter eine Reaktion abverlangt und bestätigt eine Verflechtung von Eigenem und
Fremdem.“(s. 33) Toto tvrdenie diplomant v diele aj sám dokladá na miestne, keď Janu označuje ako
potomka nepriateľa (s. 59-60), ktorá sama slovo nepriateľ často používa (s.46, s. 59 a iné).
Roztrieštenosť práce sa mierne prejavuje v závere. Jedným z výsledkov analýzy diela je aj
prítomnosť motívov interkultúrnej literatúry v dielach Ireny Brežnej, čím autor potvrdil to, čo patrí
k hlavným východiskám práce (s. 15). Otázkou práce nebolo zaradenie diel autorky do interkultúrnej
literatúry, ale komplexnejšia analýza jej diela aj vzhľadom na jazyk, jeho úlohy a použitie, čo by
autor mohol v závere zdôrazniť.

Otázky na obhajobu:

Prosím, popíšte, aký ďalší motív/ ďalšie motívy interkultúrnej literatúry ste v analyzovaných dielach
pozorovali, no už ste mu/ im nemohli venovať pozornosť?
Predložená práca zodpovedá požiadavkám kladeným na diplomové práce

Odporúčam diplomovú prácu prijať k obhajobe a navrhujem hodnotenie: „C“

******************************************************************************************************************************************************************************************

F. Čo dodať k školiteľskému posudku? Je písaný v nemeckom jazyku a je celkom odlišný od obsahu oponentského posudku. Výrazne kritickejší a pôsobí dojmom, že je viac oponentský ako školiteľský. Za najväčšie nedostatky posudku považujem 1. stručné zhodnotenie úrovne spracovania teoretickej časti. Školiteľ kvázi len vymenúva (aj s chybami) čomu som sa venoval v teoretickej časti. Mylne uvádza, že som v teoretickej časti práci definoval pojem vlasť, ale tento pojem nie je súčasťou teoretickej časti. Je to ďalším dôkazom školiteľovej nesústredenosti pri preštudovaní  práce. 2. Hodnotiteľ sa nevyjadruje k počtu použitých zdrojov ani k formálnej stránke práce. 3. Analytickú časť práce zhodnotil jediným pozitívom. 4. Približne polovica posudku aj s nedokončenou vetou je venovaná  len kritike. V tejto kritike nie je posudzovateľ celkom precízny  a vymenúva okrem iného, že v práci sú mnohé iné nedostatky bez ich konkretizovania.  Neskromne si dovolím tvrdiť, že hoci analytická časť práce nie je bez chýb, určite obsahuje aj zaujímavé formulácie. V záujme vyváženosti a objektivity hodnotenia ich školiteľ mohol uviesť.

Svoju kritiku oprel o tri hlavné aspekty: (1.výskumná otázka nie je precízne sformulovaná, 2. stručné zhrnutie práce, 3. absencia pojmu hybridita, 4. plus ďalšie nekonkretizované nedostatky). K nedostatkom pridal poznámku, že som sa už nemohol dozvedieť, lebo som mu neskoro odovzdal prácu.  Aká je napokon pravda z mojej perspektívy? Ako to vnímam ja?

Takto som sformuloval hlavnú výskumnú otázku:

Ein besonderer Fokus der vorliegenden Arbeit ist die Frage, welche Funktionen die Sprache in Brežnás Werken erfüllt. Der Sprache kommt in der interkulturellen Literatur eine
besondere Bedeutung zu, denn sie ist nicht nur ein Mittel der Kommunikation, sondern immer auch ein Träger von kulturellen, historischen und sozialen Informationen. In dieser Arbeit
werden unterschiedliche Wirkungen und Einflüsse der Sprache dargestellt, und analysiert, zu welchen Zwecken Sprache eingesetzt werden kann. Weiter werden auch ausgewählte
sprachliche und stilistische Techniken vorgestellt, die Brežná in ihren Werken einsetzt, um ihre Leser zu erreichen und eine eindrucksstarke Atmosphäre oder Stimmung zu erzeugen,und die Brežná zu einer einzigartigen Autorin im Bereich der interkulturellen Literatur machen.

Je táto formulácia  neprecízna? Nepopieram, že určite sa v množstve diplomových prác vo všeobecnosti nájdu aj lepšie sformulované výskumné otázky. V mnohých diplomových prácach sú však aj menej precízne sformulované otázky ako napríklad: Die Fragestellung dieser Diplomarbeit ist, wie der Expressionismus im Werk von Franz Kafka dargestellt wird, und wie er sich von den Werken anderen Autoren unterscheidet. Takto bola sformulovaná výskumná otázka v DP nemenovanej autorky z roku 2022 dokonca s tým istým školiteľom. Vyčítal školiteľ v roku 2022 aj tejto študentke v posudku alebo v procese koncipovania práce, že výskumná otázka musí byť sformulovaná precíznejšie?

Zhrnutie práce (1046 slov – 4 normostrany) patrí medzi najrozsiahlejšie v porovnaní s inými prácami. Ako sa dá v tejto súvislosti rozumieť školiteľovej výhrade (zu knappe Zusammefassung – príliš stručné zhrnutie)? Mimochodom, odporúčaný rozsah záveru diplomovej práce sú údajne 2 normostrany. Čo si mám myslieť aj o tomto nepravdivom tvrdení? Ako vôbec môže použiť takýto nepravdivý argument? Zaujímavé, že sa vo svojich poznámkach k DP o úrovni môjho záveru  nikdy predtým nevyjadril. Mal možnosť ho vidieť 9. apríla.

Absencia hybridity

Po spätnej kontrole všetkých poznámok (približne 106) k mojej DP vo fáze koncipovania som zistil, že tento pojem nikdy nespomenul. Už koncom marca mal školiteľ k dispozícií odovzdané všetky analýzy k trom dielam. Musel vidieť, že som v analytickej časti nespomenul tento pojem. Približne 9. apríla mal možnosť vidieť aj kompletnú verziu teoretickej časti práce spolu s úvodom a záverom práce.

Neskoré odovzdanie práce

V posudku školiteľ konštatuje, že som mu neskoro odovzdal úvod aj záver práce. 28.3.2024 som mu zaslal poslednú tretiu analýzu diela a skompletizoval analytickú časť práce. K tejto analýze sa vyjadril dňa 8.4.2024. Kompletnú verziu teoretickej časti bez analytickej časti som mu zaslal dňa 9.4.2024 spolu s úvodom a záverom práce. K nej sa vyjadril poznámkami dňa 15.4.2024. Záver práce nekomentoval. Poznámky som zapracoval a kompletnú verziu práce som mu zaslal dňa 22.4.2024. Prácu som do systému nahral dňa 25.4.2024. Priznávam svoju chybu, že som mu kompletnú verziu teoretickej časti mal poslať ako celok spolu s analytickou časťou. Napriek tomu mal školiteľ možnosť vidieť analytickú a teoretickú časť hoci odovzdanú po častiach najneskôr do 9.4.2024. Postupné odovzdávanie jednotlivých častí práce sa v letnom semestri uskutočňuje prostredníctvom predmetu Seminár k diplomovej práci  2. V ňom sa uvádza: Finalizácia diplomovej práce, postupné ukončenie jednotlivých fáz koncipovania práce podľa konzultácií so školiteľom. Seminár k diplomovej práce 2 sa realizuje približne do konca apríla.

Je tu ešte jeden dôležitý aspekt, ktorý sa týka odovzdávania rozpracovaných častí diplomovej práce.  V informačnom liste predmetu Seminár k diplomovej práci 2 sa uvádza: Študent absolvuje pravidelné konzultácie so svojim školiteľom, dokladuje priebežnú činnosť nakoncipovaní svojej záverečnej práce v termínoch, určených školiteľom. Školiteľ si túto svoju povinnosť nesplnil a žiadne termíny ani nikdy neurčil. Mohol respektíve mal presne určiť, kedy mám odovzdať jednotlivé kapitoly práce. Toto svoje profesionálne zlyhanie do posudku neuviedol.

Čo sa týka vzoru posudku, jeho štruktúra sa obmedzuje na všeobecné konštatovanie: Posudok a hodnotenie. Znenie posudku školiteľa v nemeckom jazyku s nedokončenou vetou, ktorú som zvýraznil.

Posudok a hodnotenie:

XXX untersucht in seiner Magisterarbeit das Thema der interkulturellen Literatur am
Beispiel der Romane „Die beste aller Welten“ und „Die undankbare Fremde“ sowie einiger Essays
Irena Brežnás. Er kann dabei an seine Bachelorarbeit über das gleiche Thema anknüpfen, wobei er seinen Ansatz um die Dimension einer interkulturellen
Sprachanalyse ergänzen und erweitern will. Wie schon in seiner Bachelorarbeit, bietet xxx einen
ausführlichen Überblick über die relevante, insbesondere theoretische Literatur zum Thema. In der
Einleitung erwähnt der Verfasser einige für sein Thema relevanten Untersuchungen von Brežnás
Werk, die er weiterführen möchte, indem er zum einen ein „vollständigeres Bild“ (S. 16) zeichnen,
das heißt das Vorhandensein von Schlüsselbegriffen der interkulturellen Literaturwissenschaft in
Brežnás Werk sozusagen komplettieren will. Außerdem ist der Verfasser bestrebt, die besondere
sprachliche Ausgestaltung von Brežnás Migrationserfahrungen herauszuarbeiten. Mit Hilfe des close
reading sollen zu diesem Zweck „ausgewählte sprachliche und stilistische Techniken vorgestellt“ (S. 17)
werden.
Insgesamt erfüllt der Verfasser, was er sich vorgenommen hat. Im „theoretischen Teil“ seiner Arbeit
versucht er, die Schlüsselbegriffe wie Migration, Heimat, das Fremde und das Eigene neu zu
definieren beziehungsweise neue Schwerpunkte zu setzen. Im „praktischen Teil“ referiert er –
eigentlich zu – ausführlich die Handlung der Romane beziehungsweise den Inhalt von ausgewählten
Essays und findet durchaus interessante Textstellen und Sprachbilder, die das Vorhandensein von
Schlüsselbegriffen der interkulturellen Literatur belegen sollen. Die Fragestellung einer
Magisterarbeit sollte jedoch präziser von den herangezogenen theoretischen Ansätzen
beziehungsweise vom Forschungsstand hergeleitet und pointiert werden. Sie ist anschließend in der
Analyse   
Diese Mängel fallen im zu knappen Schlussteil („Zusammenfassung“) auf. Es kann nicht nur darum
gehen, Motive und Themen der interkulturellen Literatur „wiederzufinden“ (S. 110) oder
autobiographischen Hintergrund als Quelle für „Authentizität“ (ebenda) festzustellen. Auf diese Art
und Weise sind weder die Gattungsunterschiede der analysierten Texte (Roman und Essay
beziehungsweise Reportage) noch die unterschiedlichen „Funktionen“ (S. 112) der Sprache(n) zu
erklären. Gewiss wirkt sich die Mehrsprachigkeit für die Identitätsstiftung bereichernd aus, aber was
ist spezifisch daran? Um dies zu erfahren, hätte der Verfasser seiner Fragestellung den für die
interkulturelle Literaturwissenschaft nicht weniger zentralen Begriff der Hybridität zugrunde legen
müssen, den er an einer einzigen Stelle seiner Arbeit eher beiläufig erwähnt (S. 24). Der Ansatz der
Hybridität ermöglicht es, Zwischenräume zu erschließen, wo nicht eindeutige Identitäten heimisch
werden können, die beides, das Eigene und das Fremde, in einer, nicht zuletzt sprachlich produktiven
Synthese aufheben. Auf diesen und manche anderen Mängel konnte der Verfasser nicht mehr
aufmerksam gemacht werden, weil er dem Betreuer sowohl die Einleitung als auch die
Zusammenfassung zu spät zur Einsicht vorgelegt hatte.

Meine Fragen zur Verteidigung lauten: Ihrer Meinung nach wird im Roman „Die beste aller Welten“
überwiegend „das Eigene“ behandelt. Will man ihn jedoch der interkulturellen Literatur zurechnen,
sollte darin ebenfalls „das Fremde“ thematisiert werden. Ist es so, und falls ja, wie wird zwischen
beiden analysierten Romanen vermittelt? Wie würden Sie in dieser Hinsicht das Verhältnis des
Romans „Die undankbare Fremde“ zu dem früheren Roman charakterisieren? Als Fortsetzung oder
als Weiterentwicklung?

Ich empfehle xxxxxxxxxx Magisterarbeit für die Verteidigung und schlage vor, sie mit D zu bewerten.

******************************************************************************************************************************************************************

V roku 2022 som absolvoval bakalárske štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Posudok k bakalárskej práci mal túto štruktúru v členení na:

1. Posúdenie formálnej stránky práce (členenie, jazyková stránka, grafická a estetická úprava);
2. Posúdenie úrovne spracovania teoretickej časti;
3. Posúdenie úrovne spracovania empirickej časti;
4. Posúdenie prínosu záverečnej práce a jej použiteľnosti pre prax;
5. Odporúčanie autorovi práce;
6. Otázky pre autora pri obhajobe práce;
7. Originalita, písomné hodnotenie.

Vzor posudku z Katedry nemeckého jazyka, literatúry a didaktiky Pedagogickej fakulty pri porovnaní so vzorom posudku z Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty pôsobí profesionálnejšie a komplexnejšie. Školiteľka a oponentka bakalárskej práce sa slovne vyjadrili k všetkým aspektom hodnotenia v týchto posudkoch.

Ako študent som vypracoval tri analýzy k trom literárnym dielam. Tieto tri analýzy prakticky vôbec neboli hodnotené. Myslím si, že pri literárnych záverečných prácach sú práve analýzy podstatnejšou časťou práce ako je teoretická časť. Zároveň som si uvedomil, že v posudkoch sú aj niektoré nepravdivé tvrdenia, ktoré viem ľahko dokázať. Je šokujúce, že tieto nepravdivé tvrdenia negatívne ovplyvňujú celkové hodnotenie. Ďalšie slová k posudkom sú asi zbytočné.

G. Fakulta pravidelne organizuje študentskú anketu. Študenti v nej vyjadrujú svoje názory na jednotlivé predmety a celkovú kvalitu štúdia. Nikdy som sa tejto ankety nezúčastnil. Svoje kritické názory som vyjadroval prostredníctvom mailovej komunikácie. Počas štúdia respektíve po jeho skončení som informoval:

1. zahraničnú lektorku o nerešpektovaní obsahov informačných listov z jej strany a s predložením dôkazov;

2. garantku študijného programu o nedostatkoch štúdia s predložením dôkazov;

3. školiteľa o chybách v posudku;

4. oponentku o chybách v posudku;

5. dekana fakulty o chybách v posudku;

Ako reagovali na tieto moje názory?

1. zahraničná lektorka: Všetky témy boli na vyučovaní prebrané;

2. garantka študijného programu: Ďakujem za podrobnú informáciu o priebehu Vášho štúdia;

3. školiteľ: ,Jeho nespokojnosť s hodnotením DP vnímam ako subjektívnu. K formálnemu nedostatku, chýbajúcej polovici vety v posudku, sa neviem, vyjadriť, ide o technický problém, ktorý som zaregistroval až dodatočne“. K odpovedi pridal aj niekoľko posmešných komentárov na moju adresu: ..mal prejaviť svoju kompetenciu dôkladnejším konzultovaním teoretickej literatúry…To, že si  xxx dal tú námahu a rešeršoval v starších a novších záverečných prácach, či už som bol školiteľom ja, alebo niekto  iný, nebudem komentovať, na ich hodnotenie, resp. „hodnotenie hodnotenia“ jednoducho nemá kvalifikáciu.

4. oponentka: žiadna reakcia;

5. dekan: Mrzí ma, že Vaša osobná skúsenosť nebola v tomto smere pozitívna. Pravdepodobne od tohto roku sa podoba posudkov zmení, budú nastavené presnejšie pravidlá, aby nedochádzalo k tomu, že prístup posudzovateľov k rôznym prácam bude rôzny a ťažko porovnateľný. Aj Vaše skúsenosti a upozornenia môžu napomôcť pri úprave celého procesu.

Nech si každý vytvorí svoj názor na takéto odpovede.

H. Ani po absolvovaní štátnych skúšok sa proces vytvárania chýb na katedre  nezastavil. Po chybách v organizovaní štúdia a posudkoch sa  pridružili aj chyby vo  vystavených dokladoch o vzdelaní. Vo vysvedčení o štátnych skúškach a dodatku k diplomu chýbala pri niektorých predmetoch jazyková mutácia v anglickom jazyku. Zo študijného oddelenia som sa dozvedel, že katedra zabudla preložiť niektoré predmety v systéme do anglického jazyka. Ako je niečo také možné? Za dva roky nikto z katedry nezabezpečil preklad niektorých predmetov do AJ.  Nikto si tieto chyby nevšimol a neskontroloval doklady po vytlačení, ani študijné oddelenie. Nikto sa za chyby ani neospravedlnil. Katedra, fakulta alebo rektorát UK.

Ako študent som počas štúdia a po jeho skončení aj s predložením dôkazov informoval kompetentné osoby z katedry, fakulty, rektorátu UK o závažných nedostatkoch štúdia.  Rektorát UK sa rozhodol, že nariadi vnútornú kontrolu štúdia na katedre.

Záver

Zaujímalo by ma, ako by reagovali pedagógovia z katedry, vedenie fakulty a rektorátu UK, keby ich príbuzní študovali na vysokých školách takýmto spôsobom. Aké by boli ich reakcie, keby sa dozvedeli, že v niektorých predmetoch neprebieha žiadna výučba, vystavili sa posudky s chybami a nepravdivými údajmi, neprebrali sa všetky témy z učebných osnov, atď.? Nevyjadrili  by kritický názor?