igor76

Pred štyrmi mesiacmi som ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v študijnom programe germánske štúdiá so zameraním na nemecký modul. Program sa prvýkrát realizoval v roku 2022 a bol špecifický v tom, že sa členil na dva jazykové moduly: švédsky a nemecký. Neovládam švédsky jazyk a preto som si zvolil nemecký modul, ale bol som jediným študentom s touto špecializáciou. Študijný program sa realizoval na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky. 

Na úvod treba uviesť, že každý študent, prijatý na konkrétny akreditovaný študijný program má právo absolvovať štúdium podľa jeho študijného plánu. Akreditácia by mala byť zároveň aj garanciou kvality poskytovaného vzdelania v študijnom programe, ktorý si študent vyberie. Malo by byť  samozrejmosťou, že absolvujete všetky predmety zo svojho študijného plánu s riadnou výučbou prípadne alternatívnou formou výučby v niektorých špecifických prípadoch. Takéto právo prináleží študentom aj podľa zákona o VŠ alebo Študijného poriadku. Je  povinnosťou každej vysokej školy zabezpečovať plnohodnotné vzdelanie, hoci aj pre jedného študenta, ak sa rozhodla, že zrealizuje študijný program alebo modul pre jediného študenta. Zákony a vnútorné predpisy nerozlišujú medzi tým, či študijný program navštevuje sto, desať alebo jeden študent.

Moje štúdium sprevádzali viaceré negatívne javy: Absolvoval som tri predmety bez akejkoľvek vzdelávacej činnosti alebo konzultácie. Neabsolvoval som dva predmety zo študijného plánu, pretože bez uvedenia dôvodu nebola realizovaná ich výučba. Takže sa vôbec neuskutočnila vzdelávacia činnosť ani v týchto dvoch nerealizovaných predmetoch platného a akreditovaného študijného plánu. Pri povinne voliteľných predmetoch bola ponuka študijného plánu obmedzená až nekompletná. Predstavte si, že v konkrétnom povinne voliteľnom bloku predmetov musíte absolvovať šesť predmetov a v ponuke ich je len sedem. V inom bloku zase musíte absolvovať deväť predmetov a v ponuke je len šesť predmetov s prezenčnou formou výučby. Zvyšné predmety sú len e-learningové kurzy v anglickom jazyku. To zároveň svedčí o tom, že zodpovedné osoby, ktoré pripravovali študijný plán pre nemecký modul sa dopustili chýb pri jeho zostavovaní. Prekvapuje ma, že aj Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo schvaľuje študijné programy s chybami v študijnom pláne. Z tohto dôvodu som musel absolvovať aj predmety z cudzích študijných programov, takže sa do istej miery rozbila štruktúra  študijného programu germánske štúdiá, na ktorý som bol riadne prijatý. Ďalším prekvapujúcim  javom bolo, že sa pri niektorých predmetoch  v plnej miere nedodržiavali učebné osnovy. Výsledkom bolo, že niektoré témy ostali neprebrané, čiže sa vzdelávacia činnosť nerealizovala podľa učebných osnov. Pri ďalších predmetoch niektorí vyučujúci rušili prednášky a nezabezpečili žiadnu náhradu. Venovali sa iným  pracovným alebo osobným aktivitám na úkor výučby študentov. Možno akceptovať, že vyučujúci majú aj iné povinnosti, kde reprezentujú napríklad fakultu. Na druhej strane môžu výpadky vo vyučovaní riešiť náhradou výučby. Niektoré predmety, ktoré som absolvoval, sú spoločné aj pre iné študijné programy na katedre. To, že sa nedodržiavali učebné osnovy v plnej miere pri niektorých spoločných predmetov sa preto dotýkalo aj študentov iných študijných programov.

Uvedomil som si, že pri takto organizovanom študijnom programe sa postupne stráca zmysel vysokoškolského štúdia. Ak sa nepreberá učivo podľa učebných osnov, nerealizuje vzdelávacia činnosť v plnej miere alebo vôbec, znamená to, že si neprebrané učivo ako je napríklad  štátnicové musí študent doštudovať samostatne. Samoštúdium je síce prirodzenou súčasťou štúdia na vysokej škole, ale nie v takejto extrémnej forme. Dodnes neviem, čo viedlo niektorých vyučujúcich  k tomu, že porušovali obsahy informačných listov a so študentmi neprebrali predpísané učivo alebo nerešpektovali hodnotiace výstupy pre jednotlivé predmety. Neboli oboznámení s učebnými osnovami pre jednotlivé predmety?  Chceli si nejakým spôsobom zľahčiť plnenie  pracovných povinností? Ako bol vlastne  zabezpečený vnútorný systém kvality na fakulte?  Garant, spolugaranti, prodekani, dekan sa nezaujímali o proces výučby? Medzi povinnosti garantov aj spolugarantov patria náčuvy a hospitácie. Nikdy si túto povinnosť nesplnili.

Zvláštnym spôsobom sa v mojom prípade realizovali aj štátne skúšky. Až na štátniciach som písal z jedného predmetu prvú esej počas dvojročného magisterského štúdia. Hoci sa esej písala v nemeckom jazyku, tak výučbový predmet, z ktorého sa vybrali témy pre štátnicovú esej sa vyučoval v slovenskom jazyku. Podľa vtedy platného obsahu informačného listu sa témy pre esej ani nemali vyberať z tohto predmetu. Na  písomné štátnice  sme si museli priniesť vlastné notebooky. Táto podstatná informácia ani nebola uvedená na stránke katedry. Komfortnejším a dôstojnejším riešením by zrejme bolo, keby študenti písali eseje na stolových počítačoch v špeciálnej učebni. Písanie na vlastných notebookoch pritom zvyšuje možnosť odpisovania. Preto ma veľmi prekvapilo, že študenti môžu písať eseje na vlastných notebookoch. V inom štátnicovom predmete som bol skúšaný  jedinou členkou štátnicovej komisie, odchádzajúcou zahraničnou lektorkou. Nikto iný z členov štátnicovej komisie sa nezapojil do skúšania a možno ani do hodnotenia. Členovia skúšobnej komisie sú len pasívni prísediaci? Myslím si, že do skúšania by sa mali zapojiť minimálne dvaja členovia komisie. Obsahom štátnic z tohto predmetu bolo aj neprebrané učivo. Na štátnice z tohto predmetu som sa mal  pripraviť prostredníctvom 60 linkov z internetových zdrojov. Takýmto spôsobom som si mal dodatočne osvojiť aj väčšiu časť neprebraného učiva.

Dôležitou súčasťou štátnic je aj vypracovanie a obhajoba diplomovej práce. Každá diplomová práca je hodnotená  hodnotiteľmi – školiteľom a oponentom. Vypracujú sa posudky, ktoré by mali mať logickú štruktúru a viaceré úrovne hodnotenia. Mali by obsahovať viacero dôležitých aspektov hodnotenia záverečných prác ako sú napríklad: úroveň spracovania literatúry, logické členenie práce, správnosť citovania a zoznamu bibliografických odkazov podľa normy, metodika práce, výsledky práce, jazyková správnosť (pravopis, gramatika), formálna úprava, pripomienky, námety, odporúčania. Zároveň by mali byť posudky vypracované komplexným a vyváženým spôsobom s uvedením pozitív aj negatív práce. Nemali by pôsobiť subjektívnym dojmom. Predovšetkým pri určení negatívneho hodnotenia by malo byť vypracované podrobnejšie zdôvodnenie takéhoto hodnotenia s uvedením presných dôvodov.

Vypracoval som rozsiahlu diplomovú prácu z literárnej oblasti s analýzou troch literárnych diel. V práci som použil približne 40 tlačených a 40 internetových zdrojov bez  použitia nástrojov umelej inteligencie. (Na druhej strane jedna študentka z tej istej katedre možno s pozitívnym hodnotením vložila do svojej diplomovej práce aj formulácie typu: bez práce nie sú koláče, všetci študenti sú na jednej lodi, nemožno brať na ľahkú váhu, nie je všetko zlato, čo sa blyští atď. V práci pritom použila 4 tlačené zdroje aj s použitím nástrojov umelej inteligencie). Práca nie je bezchybná, ale pri porovnaní s iným prácami a úrovni posudkov mám pochybnosti, či napokon bola objektívne zhodnotená. Boli mi vystavené  posudky s ktorými som sa oboznámil  4 pracovné dni pred obhajobou diplomovej práce. Je to však v poriadku, pretože študent sa musí oboznámiť s posudkami najneskôr do 3 pracovných dní pred obhajobou.  V obidvoch posudkoch sú chyby a nie sú dobrou vizitkou pre obidvoch posudzovateľov. V posudkoch možno nájsť nedokončenú vetu školiteľa alebo preklepy oponentky. Chýbajú v nich aj niektoré kritéria hodnotenia ako sú jazyková správnosť (pravopisné a jazykové chyby), formálna úprava (dodržiavanie citačných noriem) a iné kritéria, ktoré som vymenoval vyššie. V posudkoch sa vyskytujú aj obsahové chyby (nepresné citácie a niektoré nepravdivé a nepresné informácie atď.). Je mi vyčítaný stručný záver práce, ale pritom patrí medzi najrozsiahlejšie z danej katedry. To naznačuje možnú subjektívnosť školiteľa voči mojej osobe. Obidva posudky pôsobia ako narýchlo spísané, čo dokazujú spomínané chyby. V posudkoch úplne absentuje kritérium formálnej stránky práce. Pre mňa je úplne zarážajúce, ak školiteľ svoje hodnotenie opiera aj o tvrdenie, že v práci sú mnohé iné nedostatky a vôbec ich nekonkretizuje. Chyby v posudkoch sú pravdepodobne prejavom nesústredenosti a nekoncentrovanosti obidvoch hodnotiteľov, ktoré zrejme vyplývali z časového stresu.  Napríklad oponentka vložila svoj posudok do systému AIS 2 pred polnocou. Napriek tomu sa aj z takýchto pre mňa kontroverzných posudkov určilo výsledné hodnotenie. Pozrel som si viacero posudkov, ktoré sú zverejnené v Českej republike a takmer vôbec som sa nestretol s tým, aby sa v posudkoch hodnotiteľov vyskytovali chyby. Majú aj profesionálnejšiu štruktúru s viacerými úrovňami hodnotenia.

****************************************************************************************************************************************************************************************************

Oponentský posudok je len stručným vyjadrením k niektorým vybraným aspektom práce. Vo vlastnostiach dokumentu PDF-posudku oponentky je uvedená ako autorka dokumentu sekretárka katedry. Ak vylúčim nepravdepodobnú možnosť, že autorkou posudku je sekretárka katedry, znamená to zrejme, že si oponentka od sekretárky vyžiadala vzor posudku. Podľa tohto vzoru sú asi vypracované aj iné oponentské posudky k záverečným prácam na tejto katedre. Tento vzor má veľmi jednoduchú štruktúru v členení na: Slovné hodnotenie (stručné vyjadrenie k vybraným aspektom) a otázky na obhajobu. Možno aj kvôli takémuto vzoru posudku výsledná známka navrhnutá oponentkou nereflektuje všetky aspekty práce, ale len niektoré. Hodnotiteľ si takýmto poňatím môže vybrať pozitívne  alebo negatívne aspekty práce. Ak sa zameria na pozitívne aspekty, tak je výsledná známka pozitívna. Ak sa zamiera na negatívne aspekty, tak je výsledná známka negatívna. Podľa môjho názoru môže byť konečné hodnotenie objektívne len vtedy, ak sa záverečná práca posúdi komplexne. Pre posudky záverečných prác aj platí nepísané pravidlo, že sa záverečné práce musia  posúdiť  komplexne so zameraním na všetky možné pozitíva aj negatíva práce. V oponentskom posudku možno nájsť len jediný pozitívny aspekt práce, ktorý sa týka znalosti sekundárnej literatúry. V analytickej nie je spomenutý žiadny pozitívny aspekt práce. Nemyslím si, že analytická časť práce neobsahovala aspoň jeden pozitívny prvok. Zvláštne vyznieva len jediná položená otázka k obhajobe diplomovej práci zo strany oponentky. Aj na obhajobe bakalárskej práce som musel zodpovedať viac otázok. Paradoxne je známka navrhnutá oponentkou lepšia ako známka navrhnutá školiteľom. Obvykle sú  oponentské posudky prísnejšie v hodnotení.

Takto konkrétne vyzerá posudok oponentky (označené preklepy): 

Slovné hodnotenie (stručné vyjadrenie k vybraným aspektom)

Téma predloženej diplomovej práce je v súčasnosti veľmi aktuálna. Výskumná otázka autora sa
dotýka jazyka a jeho funkciám, ktoré plní vo vybraných dielach Ireny Brežnej, pričom zohľadňuje aj
ďalšie motívy interkultúrnej literatúry ako cudzie a vlastné, migrácia a exil, hľadanie vlastnej
identity, interkultúrne vzťahy a politika a história (s. 17). Práca je obsahovo delená na teoretickú a
interpretačnú časť. V teoretickej časti autor preukázal znalosť sekundárnej literatúry a priniesol
teoretický pohľad na hlavné motívy analyzované v práci. Nazdávam sa, že by práci prospelo, ak by
sa autorovi podarilo užšie prepojenie medzi teoretickou a interpretačnou časťou, keďže miestami
autor myšlienky opakuje (s. 69, s. 81,s. 59), respektíve nie je vždy jasná súvislosť medzi teoretickým
podkladom práce a interpretáciou.
V interpretačnej časti používa autor metódu close reading pre analýzu textu. Autor svoje tvrdenia
podkladá konkrétnym miestom textu a pozornosť venuje mnohým detailom, ktoré v interpretácií
funkčne používa. Autor analyzované motívy oddeľuje, čo však nie je úplne možné. Najmä v otázke
cudzieho a vlastného autor miestami akoby zabúda na možnosť, ktorú prezentuje v teoretickej časti
a síce „Ähnlich wie Kristeva versteht auch Andrea Leskovec (2011) das Fremde als einen Teil des
Eigenen. Sie sieht in Fremdheit eine individuelle und unausweichliche Erfahrung, die dem
Betrachter eine Reaktion abverlangt und bestätigt eine Verflechtung von Eigenem und
Fremdem.“(s. 33) Toto tvrdenie diplomant v diele aj sám dokladá na miestne, keď Janu označuje ako
potomka nepriateľa (s. 59-60), ktorá sama slovo nepriateľ často používa (s.46, s. 59 a iné).
Roztrieštenosť práce sa mierne prejavuje v závere. Jedným z výsledkov analýzy diela je aj
prítomnosť motívov interkultúrnej literatúry v dielach Ireny Brežnej, čím autor potvrdil to, čo patrí
k hlavným východiskám práce (s. 15). Otázkou práce nebolo zaradenie diel autorky do interkultúrnej
literatúry, ale komplexnejšia analýza jej diela aj vzhľadom na jazyk, jeho úlohy a použitie, čo by
autor mohol v závere zdôrazniť.

Otázky na obhajobu:

Prosím, popíšte, aký ďalší motív/ ďalšie motívy interkultúrnej literatúry ste v analyzovaných dielach
pozorovali, no už ste mu/ im nemohli venovať pozornosť?
Predložená práca zodpovedá požiadavkám kladeným na diplomové práce

Odporúčam diplomovú prácu prijať k obhajobe a navrhujem hodnotenie: „…..“

******************************************************************************************************************************************************************************************

Školiteľský posudok obsahuje aj vyjadrenia k autorovi diplomovej práci a pritom platí pravidlo, že by sa  mal  hodnotiť  obsah práce a nie autor. V posudku školiteľ ďalej konštatuje, že v práci je veľa iných nedostatkov, ktoré pritom vôbec nekonkretizuje ako som už spomenul vyššie. Takisto v mojej práci našiel jediné pozitívum. V analytickej časti  našiel zaujímavé textové pasáže. V posudku uvádza, že som v teoretickej časti práci definoval pojem vlasť, ale tento pojem sa v teoretickej časti vôbec nenachádza. Je to však dôkaz nepozorného a nesústredeného čítania mojej práce. Čo sa týka vzoru tohto posudku, tak  jeho štruktúra obsahuje len všeobecné konštatovanie: Posudok a hodnotenie.

Znenie posudku školiteľa v nemeckom jazyku s nedokončenou vetou, ktorú som zvýraznil.

Posudok a hodnotenie:

XXX untersucht in seiner Magisterarbeit das Thema der interkulturellen Literatur am
Beispiel der Romane „Die beste aller Welten“ und „Die undankbare Fremde“ sowie einiger Essays
Irena Brežnás. Er kann dabei an seine Bachelorarbeit über das gleiche Thema anknüpfen, wobei er seinen Ansatz um die Dimension einer interkulturellen
Sprachanalyse ergänzen und erweitern will. Wie schon in seiner Bachelorarbeit, bietet xxx einen
ausführlichen Überblick über die relevante, insbesondere theoretische Literatur zum Thema. In der
Einleitung erwähnt der Verfasser einige für sein Thema relevanten Untersuchungen von Brežnás
Werk, die er weiterführen möchte, indem er zum einen ein „vollständigeres Bild“ (S. 16) zeichnen,
das heißt das Vorhandensein von Schlüsselbegriffen der interkulturellen Literaturwissenschaft in
Brežnás Werk sozusagen komplettieren will. Außerdem ist der Verfasser bestrebt, die besondere
sprachliche Ausgestaltung von Brežnás Migrationserfahrungen herauszuarbeiten. Mit Hilfe des close
reading sollen zu diesem Zweck „ausgewählte sprachliche und stilistische Techniken vorgestellt“ (S. 17)
werden.
Insgesamt erfüllt der Verfasser, was er sich vorgenommen hat. Im „theoretischen Teil“ seiner Arbeit
versucht er, die Schlüsselbegriffe wie Migration, Heimat, das Fremde und das Eigene neu zu
definieren beziehungsweise neue Schwerpunkte zu setzen. Im „praktischen Teil“ referiert er –
eigentlich zu – ausführlich die Handlung der Romane beziehungsweise den Inhalt von ausgewählten
Essays und findet durchaus interessante Textstellen und Sprachbilder, die das Vorhandensein von
Schlüsselbegriffen der interkulturellen Literatur belegen sollen. Die Fragestellung einer
Magisterarbeit sollte jedoch präziser von den herangezogenen theoretischen Ansätzen
beziehungsweise vom Forschungsstand hergeleitet und pointiert werden. Sie ist anschließend in der
Analyse   
Diese Mängel fallen im zu knappen Schlussteil („Zusammenfassung“) auf. Es kann nicht nur darum
gehen, Motive und Themen der interkulturellen Literatur „wiederzufinden“ (S. 110) oder
autobiographischen Hintergrund als Quelle für „Authentizität“ (ebenda) festzustellen. Auf diese Art
und Weise sind weder die Gattungsunterschiede der analysierten Texte (Roman und Essay
beziehungsweise Reportage) noch die unterschiedlichen „Funktionen“ (S. 112) der Sprache(n) zu
erklären. Gewiss wirkt sich die Mehrsprachigkeit für die Identitätsstiftung bereichernd aus, aber was
ist spezifisch daran? Um dies zu erfahren, hätte der Verfasser seiner Fragestellung den für die
interkulturelle Literaturwissenschaft nicht weniger zentralen Begriff der Hybridität zugrunde legen
müssen, den er an einer einzigen Stelle seiner Arbeit eher beiläufig erwähnt (S. 24). Der Ansatz der
Hybridität ermöglicht es, Zwischenräume zu erschließen, wo nicht eindeutige Identitäten heimisch
werden können, die beides, das Eigene und das Fremde, in einer, nicht zuletzt sprachlich produktiven
Synthese aufheben. Auf diesen und manche anderen Mängel konnte der Verfasser nicht mehr
aufmerksam gemacht werden, weil er dem Betreuer sowohl die Einleitung als auch die
Zusammenfassung zu spät zur Einsicht vorgelegt hatte.

Meine Fragen zur Verteidigung lauten: Ihrer Meinung nach wird im Roman „Die beste aller Welten“
überwiegend „das Eigene“ behandelt. Will man ihn jedoch der interkulturellen Literatur zurechnen,
sollte darin ebenfalls „das Fremde“ thematisiert werden. Ist es so, und falls ja, wie wird zwischen
beiden analysierten Romanen vermittelt? Wie würden Sie in dieser Hinsicht das Verhältnis des
Romans „Die undankbare Fremde“ zu dem früheren Roman charakterisieren? Als Fortsetzung oder
als Weiterentwicklung?

Ich empfehle xxxxxxxxxx Magisterarbeit für die Verteidigung und schlage vor, sie mit ….. zu bewerten.

******************************************************************************************************************************************************************

V roku 2022 som absolvoval bakalárske štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Posudok k bakalárskej práci mal túto štruktúru v členení na:

1. Posúdenie formálnej stránky práce (členenie, jazyková stránka, grafická a estetická úprava);
2. Posúdenie úrovne spracovania teoretickej časti;
3. Posúdenie úrovne spracovania empirickej časti;
4. Posúdenie prínosu záverečnej práce a jej použiteľnosti pre prax;
5. Odporúčanie autorovi práce;
6. Otázky pre autora pri obhajobe práce;
7. Originalita, písomné hodnotenie.

Ako vidno, vzor posudku z Katedry nemeckého jazyka, literatúry a didaktiky Pedagogickej fakulty pri porovnaní so vzorom posudku z Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty pôsobí oveľa profesionálnejšie.

Aj Filozofická fakulta vypracovala manuál, akú formu majú mať posudky k záverečným prácam. Napriek tomu nebol posudzovateľmi mojej diplomovej práce veľmi zohľadnený. Kontaktoval som školiteľa, oponentku, dekana, rektorát UK elektronickou formou a vyjadril pochybnosti o celkovej úrovni a štruktúre obidvoch posudkov. Oponentka nereagovala a školiteľ posudok obhajoval, rovnako aj výslednú známku. Dekan fakulty sa k úrovni posudkov nevyjadril. Skonštatoval, že sa zmení podoba posudkov a moje skúsenosti napomôžu pri úprave procesu hodnotenia záverečných prác. Po takýchto odpovediach som si uvedomil, že ak študent vyjadrí kritický a vecný názor, ktorý podporí aj argumentačne, nestačí to. Ľudí jednoducho nemôžete presvedčiť o pravde, ak ju nechcú vnímať a počuť. Pravdepodobne je princíp kolegiality zamestnancov katedry a fakulty taký silný, že jednému nespokojnému študentovi nemožno priznať nárok na pravdu. Nedokážu uviesť niečo v zmysle: Máte pravdu, posudky neboli vypracované v súlade s požiadavkami a kritériami kladenými na kvalitu posudkov záverečných prác.

Čo sa týka samotného procesu obhajoby, neskôr som sa z listu školiteľa dozvedel, že k hodnoteniu prispelo aj nezodpovedanie otázky položenej v posudku ohľadom pojmu hybridita. Ako však vyplýva z posudku školiteľa, takáto otázka v ňom nie je sformulovaná. Od študenta sa očakáva, aby zodpovedal otázku, ktorá v posudku nie je definovaná?  Záverom tejto témy môžem dodať, že je neuveriteľné, aké argumenty a štruktúru posudkov musí študent akceptovať pri určení výslednej známky zo štátnicového predmetu Obhajoba diplomovej práce na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK v Bratislave.

Ani po absolvovaní štátnic sa proces vytvárania chýb na katedre  nezastavil. Po chybách v organizovaní a celkovej kvalite štúdia, posudkoch sa  pridružili aj chyby vo  vystavených dokladoch o vzdelaní. Vo vysvedčení o štátnych skúškach a dodatku k diplomu chýbala pri niektorých predmetoch jazyková mutácia v anglickom jazyku. Zo študijného oddelenia som sa dozvedel, že katedra zabudla preložiť niektoré predmety v systéme do anglického jazyka. Niektoré predmety zostali nepreložené s prázdnym riadkom alebo sa v jednom riadku opakoval ten istý názov predmetu v slovenskom jazyku. Nikto si tieto chyby nevšimol. Na slávnostnom promočnom akte som si preto prevzal doklady s chybami. Dodatočne som sa dopracoval k vystaveniu opravených dokladov.

Takéto štúdium akreditovaného študijného programu malo pre mňa trpkú príchuť. Často som premýšľal, kde možno hľadať príčiny takéhoto stavu. Dôvody môžu byť rôzne: Niektorí vyučujúci na vysokých školách možno uprednostňujú svoje záujmy a potreby pred záujmami a potrebami študentov. Možno ich finančné ohodnotenie nemotivuje k tomu, aby sa viac snažili a poskytli študentom kvalitnejšiu výučbu pri dodržiavaní všetkých pravidiel. Možno si myslia, že ak študentom udelia hodnotenie, menej ich naučia, tak sú spokojné obidve strany. Je smutné, ako ťažko sa študent na akademickej pôde dovoláva pravdy.  Ako študent som počas štúdia, ale aj po jeho skončení s predložením dôkazov informoval kompetentné osoby o rôznych nedostatkoch a chybách štúdia. Ospravedlnenia a ani priznania chýb som sa z vedenia katedry, fakulty ani rektorátu do dnešného dňa nedočkal. Obrátil som sa aj na Slovenskú akreditačnú agentúru alebo Ministerstvo školstva. Neprejavili ochotu  zaoberať  s nedostatkami štúdia a možnom porušovaní akreditačných štandardov, vnútorných predpisov a možno aj zákona o VŠ. Vysoké školy sú autonómne, uzavreté a komplikované systémy, ktoré zrejme príliš nepodliehajú externým kontrolám. Kontrolná činnosť je predovšetkým v réžii samotných vysokých škôl. Z tohto dôvodu napokon rektorát UK zrealizoval dodatočnú kontrolu môjho štúdia. S akými výsledkami som sa nedozvedel.

Tento blog som využil na vyjadrenie názoru, ktorý sa týkal realizácie štúdia na vybranej vysokej škole. Mohol som si zvoliť dve cesty. Mlčať a nevyjadriť svoj názor a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Alebo ísť cestou druhou a vyjadriť názor. Jednou z úloh blogov je, aby blogeri vyjadrovali aj kritické názory. Myslím si, že je správne, ak človek kriticky reaguje a poukazuje na chyby, nedostatky, pocity nespravodlivosti  v akejkoľvek oblasti života. Práve oblasť vzdelávania patrí medzi veľmi dôležité pre celú spoločnosť. Je veľmi smutné, ak si na spomínanej katedre a fakulte takto vážia hodnotu vzdelania a mne ponúkli takúto realizáciu študijného akreditovaného programu.