Zaujímavé je to, čo všetko táto novela zákona v hmotnej núdzi spustila, aj vďaka nej si človek uvedomí rôzne veci, napríklad tie rôzne výklady slovíčok ako sú mzda, dávky, práca, Zákonník práce. A veľa názorov okolo toho, viac menej každý človek, ktorý k tomu niečo povie, vyjadrí svoj názor, isto má v niečom pravdu, možno je správne, aby sme počúvali názory svoje aj iných a potom z nich vybrali tie najlepšie, akýsi prienik. Na druhej strane však platí aj to, že všetko, aj tá spomínaná novela zákona o hmotnej núdzi musí byť v súlade s Ústavou SR a to podľa mňa nie je.
Ja som sa ešte rozhodol vysvetliť významy slov, ako ich chápem:
Dávka – určité množstvo, vymeraná čiastka niečoho, porcia dávaná alebo braná naraz, prídel, dávka jedla, dávka lieku, sociálna dávka v podobe peňažnej vyplácaná poberateľom dávok.Dávka však podľa mňa nie je mzda, ani odmena. Veď doteraz sa vyplácala bez nároku pracovať, čo len znamená, že dávka je len dávkou. A niektorí poberatelia dávok ju dostávajú bez pracovnej činnosti aj teraz a to len potvrdzuje opakovane, že dávka je vždy len dávkou a nie mzdou ani odmenou.
Mzda – odmena za vykonanú prácu, cena práce, spravidla vyjadrená peňažne čiže plat zamestnanca.
Práca – výrobný faktor, je to cieľavedomá a účelná ľudská činnosť vynaložená pri výrobe statkov. Nositeľom tohto výrobného faktora je človek so svojimi fyzickými a psychickými schopnosťami a ochotou pracovať.
Pracovať – konať nejakú prácu, robiť, vykonávať prácu ako zamestnanie, niečo utvárať, pretvárať, pracovať na kopaní kanála, zametať ulice.
Hmotná núdza: stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Preto dostávali alebo dostávajú dávky.
A teraz si myslím, že v súvislosti s významom týchto slov vznikajú mnohé nedorozumenia. Niekto povie, že dávku si treba odpracovať, to je podľa mňa nezmysel, dávka sa nedá odpracovať, to je jednoducho nárok podľa ústavy SR, na ktorý má právo občan, ktorý sa nachádza v hmotnej núdzi. Ktorý teda nepracuje.
Človek si môže odpracovať respektíve pracovať, to znamená konať nejakú prácu, robiť ak zato dostane mzdu, teda pokiaľ sa jedná o závislú prácu v prospech zamestnávateľa, iné je samozrejme to, ak niekto ide pracovať len tak pre seba, pre svojho kamaráta, čo je vlastne súkromná práca, ktorú môžete robiť, lebo sa Vám chce dobrovoľne zadarmo, alebo Vám Váš kamarát za ňu zaplatí.
Preto je mylné v našom právnom systéme vymýšľať pojmy ako aktivačné práce, menšie obecné služby, to je jednoducho všetko práca (aj zametanie ulíc, aj kopanie kanálov), má to všetky znaky závislej práce, fyzická osoba dáva zamestnávateľovi k dispozícií svoju pracovnú silu. Občan sa zúčastňuje práce, vzniká pracovnoprávny vzťah. A preto si myslím, že by jednoznačne sa mala zmeniť definícia týchto pojmov na závislú prácu a malo by to byť súčasťou Zákonníka práce, ktorý rieši pracovné pomery a pracovnoprávne vzťahy. V jednej štúdií to dokonca navrhovali odborníci, že by to takto skutočne malo byť.
Ak teda štát chce, aby poberatelia dávok pracovali, tak ak na to má ekonomické možnosti, tak nech tým ľudom dá prácu, nech to je súčasťou Zákonníka práce a tým pádom tí ľudia budú pracovať, hoci aj 32 hodín mesačne, ale musia za tú prácu dostať mzdu, aj stravu a podobne. Ale predovšetkým to musí byť v súlade s Ústavou SR, ak ale štát nechce ľudom v hmotnej núdzi vyplácať dávky v hmotnej núdzi, nech tento paragraf vypustí z Ústavy SR a jednoducho ľudia, ktorí nepracujú, nebudú mať žiadny príjem, bude to kruté, tvrdé, ale aspoň právne v poriadku. Načo je potom dobrý takýto chaos, ak v Ústave SR je uvedené, že nárok na dávky má každý občan v hmotnej núdzi, štát potom toto právo mení a niečím nahradzuje a potom si aj pletie pojmy ako dávka, práca, mzda, pracovný pomer a mnohé iné.