igor76

Novelou zákona o hmotnej núdzi sa štát rozhodol, že sa stane akýmsi dočasným či trvalým zamestnávateľom tých občanov, ktorí poberali, poberajú dávku v hmotnej núdzi bezodplatne. Ústava SR v istom článku konštatuje, že každý občan má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Pri súčasnej výške základnej sociálnej dávky sa jedná o sumu, ktorá je zaokrúhlene na úrovni 2 € na deň. Je nepochybné, že takáto denná peňažná dávka sotva vystačí na celodennú stravu pre občana v hmotnej núdzi.

Napriek tomu, že štát teda nedokáže dostatočne finančne zabezpečiť občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi, rozhodol sa štát, že dokonca bude od týchto ľudí žiadať, aby si túto neadekvátne nízku základnú sociálnu dávku išli odpracovať. Niečo podobné je aj v súkromných firmách, kde takisto mnohí zamestnanci napríklad dostávajú nízke mzdy, ktoré im sotva postačujú na dôstojnú životnú úroveň.

Keď si danú dávku rozoberieme z takého ekonomického-daňového hľadiska možno povedať, že občan, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi ju vlastne celú minie napríklad v obchodoch, čo sú súkromné spoločnosti a tie z danej dávky vlastne štátu odvedú priame a nepriame dane. Takže sa pochopiteľne časť tejto dávky opäť vracia do štátneho rozpočtu a zvyšná časť dávky ostáva napríklad v podobe tržieb v daných obchodoch, kde si príjemca dávky nakúpi zväčša základné druhy potravín. Ale o tom sa akosi neuvažuje. Musí sa v spoločnosti vytvoriť dojem, že tieto dávky sú nesmierne zneužívané ľudmi, ktorí sú vlastne na hranici chudoby. Poberatelia si z týchto dávok asi stavajú a renovujú svoje domy a chodia na drahé dovolenky. Preháňam? Len ma tak napadlo, prečo sa schválila táto novela zákona o hmotnej núdzi, prečo tak zrazu niekomu vadí poberanie týchto nízkych dávok, zväčša ľudmi, ktorí sú momentálne alebo trvalo v spomínanom pásme chudoby. Cesta by mala viesť k tomu, ako týchto ľudí vyviesť z pásma chudoby, nemyslím, že nejaké odpracovanie dávky môže nejakým spôsobom k tomu dopomôcť. Zatiaľ som nepostrehol, že tí ľudia, ktorí pracujú pre obce kvôli tejto novele, zároveň sú posunutí nejakým spôsobom z  pásma chudoby. Sú stále v tom pásme, takže účelom tejto novely isto nie je to, aby daní poberatelia dávok sa niekam posunuli. Skôr sú vystavení istým rizikám, ktoré neskôr uvediem.

Prejdime teda k samotnej aplikácií zákona, ak sa už teda poberateľ takejto dávky musí núteným spôsobom zúčastniť pracovných činností, ktoré mu ponúkne štát v zastúpení obcí. Čo sa vlastne začne alebo začalo diať? V akom postavení z hľadiska pracovno-právneho je poberateľ dávky? Akú má pracovno-právnu ochranu? Načo všetko má nárok? V podstate je výrazne obmedzený, nevzťahuje sa na neho ani len Zákonník práce, odpracované hodiny sa mu nezapočítajú pre účely dôchodkového zabezpečenie, nemá zabezpečenú stravu, nie je mu preplatené cestovné, nemá pracovnú zmluvu. To je ale dilema, či nie? Ako možno charakterizovať tento stav, ak štát pravdepodobne porušuje Ústavu SR a posiela občana poberajúceho dávky v hmotnej núdzi na nútené práce? Keby len to, vlastne ako keby ten občan pracoval na čierno, veď sa na neho nevzťahuje už spomínaný Zákonník práce a mal by sa neho vzťahovať alebo nie? Čo myslíte? Nie je aj občan v hmotnej núdzi plnohodnotným občanom tejto republiky? Nemá právo na svoje pracovné práva? Každý kto pracuje v akomkoľvek pracovnom pomere nemá právo, aby sa na neho vzťahovali pracovné práva? Vlastne jedno právo poberatelia mali, mali právo odmietnuť a nevykonávať dané pracovné činnosti, ktoré mu ponúkol štát. Vtedy však prídu alebo prišli o dávku v hmotnej núdzi.

Zaujímavým aspektom v tejto situácií sú aj starostovia obcí, ktorí na seba prebrali významnú úlohu, začali rozhodovať o tom, kto vari bude pracovať a kto nie, kedy a kde a na akom mieste a hlavne, aké pracovné činnosti sa majú vykonávať. Všetko je v akejsi súčinnosti s tzv. koordinátormi. Zaujala ma úprimnosť starostov, ktorí stále tvrdia, že majú dosť práce. To asi znamená, že nemajú svoje obce upravené, jednoducho nie sú asi čisté a pozametané. Takže starostovia poberajú dávky – svoj plat od štátu a neplnili si asi svoje pracovné povinnosti. Majú zanedbané obce. Zaujímavé. A nemohli by si aj starostovia odpracovať svoje dávky? Nie je v ich kompetencií, aby mali čisté a upravené obce? Nemali by byť prví, ktorí budú osobne čistiť obce alebo zabezpečia čistou obcí prostredníctvom firiem? A doteraz to fungovalo ako? O tie obce sa nikto nestaral? Asi nie, asi sa čakalo, pokiaľ nezačnú tieto obce zametať a čistiť poberatelia dávok, aby si zlepšili svoje pracovné zručnosti a obnovili pracovné návyky. Nemôžu predsa donekonečna využívať štát a okrádať ho o vysoké dávky v hmotnej núdzi.

Hovorí sa, že svet je plný paradoxov, mne príde paradoxná aj táto novela zákona o hmotnej núdzi. Vytvára divné právne a morálne paradoxy, ako keby aj nejaké bezprávie, či porušovanie Ústavy SR. Pravda je však asi len na strane tých, ktorí s týmto všetkým súhlasia, akýkoľvek iný protichodný názor je nesprávny. Ak si teda milý občan v hmotnej núdzi, musíš pracovať, musíš byť aktivovaný vo zvláštnom pracovno-nepracovnom-bezprávnom vzťahu voči štátu-obci.

A preto sa spoločne tešme z tejto jedinečnej novely zákona o hmotnej núdzi, ktorá nastolila úplnú spravodlivosť v poberaní sociálnych dávok, už každý občan pochopil, že nič nie je zadarmo a všetko si treba odpracovať.

Mimochodom, prečo sme asi jedinou krajinou v Európe, kde si ľudia musia odpracovať dávku v hmotnej núdzi? Možno sa teraz aj iné krajiny budú inšpirovať naším príkladom.